one week / l.s [book 1] c

Untitled Part 13

Čao! Tešte sa, mám nová notebook, a tak by mali nové kapitoly vydávať častejšie :3 :D

Enjoy it, a nejaké komentíky potešia :D

Týždeň. 7 dní stačilo, aby si Harry a Louis vytvorili vlastný malý svet, v ktorom sa nachádzali len oni.

Louis na druhý deň zavolal do školy, aby Harryho ospravedlnil zo školy. Vysvetlil riaditeľke, že jeho rodičia sú v nemocnici, že mali autonehodu a on to zvláda zle. V skutočnosti to bola len polovičná pravda. Harry nebol zničený. Bol smutný, áno, ale nebol zničený. Louis mu totiž každý deň vyvracal obavy o jeho rodičov. Hovoril mu, že Liam aj Emily sú silní a čoskoro budú v poriadku. Presviedčal ho o tom deň čo deň a noc čo noc. Až tak veľmi, že tomu sám uveril.

Proste si žili ako v rozprávke. Spali v jednej posteli, pili z jedného hrnčeka, jedli z jedného taniera. Dokonca si vymieňali aj tie zamilované pohľady, ktoré Louis v minulosti pokladal za odporné. Ich útočisko bol Harryho dom, ktorý si obidvaja už predstavovali ako ich spoločný domov z ktorého vychádzali len občas na nejakú prechádzku alebo, keď Harry šiel do nemocnice. Bez Louisa.

Harry sa za posledný týždeň usmieval skoro stále. Kútiky úst ani nedokázali zísť dole. Bol princeznou na svojom hrade a Louis bol jeho princ, ktorý ho oslobodil.

Ale všetko pekné raz skončí.

Blížil sa príchod rodičov domov. Harry za nimi chodil každý deň, so stiahnutým žalúdkom. Bál sa, že začnú tému Louis ale oni sa jej vyhýbali akoby žiadneho Louisa ani nepoznali. Rozprávali sa o výletoch, ktoré spoločne uskutočnia, o obedoch v reštauráciách v ktorých ešte neboli, ale chytajú sa tam. Dokonca Liam aj navrhoval prerobiť dom na väčší a priestranejší, ale Emily rovnako ako Harry to zavrhli. Miestnosti v dome boli akurát a každý jeden člen mal svoje útočisko v nejakej izbe. A plus ešte mali jednu izbu, hosťovskú v ktorej väčšinou spával Louis, keď sa s Liamom vrátili nad ránom tak opitý, že by Harryho otec Louisa nepustil sadnúť si za volant.  

Každý deň, keď sa vracal z nemocnice mu zvieralo žalúdok. Vedel, že príchodom jeho rodičov sa zmení veľa a z toho vzniknú aj veľké zmeny. Tu však sa ukazovala jedna otázka. Ako na situáciu zareaguje Harry.

Bolo to voči rodičom sebecké, ale napadali ho rôzne myšlienky. Od úteku z domu až po doživotné ignorovanie. A to všetko len pre Louisa

Louis za nimi nebol ani raz. Bál sa. Strašne sa bál. Nie hnevu, nie odporu ale toho, že by mu zakázali sa s Harrym stretávať. Už si zvykol na Harryho prítomnosť skoro 24 hodín denne.

Zbožňoval ho. Mal ho rád, neskutočne, silne.  Ale tiež vedel, čo sa stane po príchode Liama a Emily. Odíde. To, čo vtedy povedal Harrymu v nemocnici platilo. Oni mu zakážu priblížiť sa k ich synovi a jeho tu už nebude nič držať. Bude sám, znovu.

Už nechcel znovu zažiť tú bolesť, akú prežíval pri Emily. Miloval ju, ale ona si vybrala. Avšak, neľutoval to. Ak by zabojoval, možno by sa všetko zmenilo a Harry by nebol na svete a to si nedokázal predstaviť. Proste svet bez Harryho by nebol šťastný.

Ale viac sa bál seba. Svojich citov. Hlbokých a vrúcnych citov k tomu zelenookému chlapcovi, ktorý mu tak strašne moc pomotal hlavu. Bál sa ako to bez neho zvládne. Veď, on bol pre neho malé slniečko svietiace mu na svojej ceste. Nechcel sa ho vzdať. Bol sebec. Hnusný sebec a uvedomoval si to ale city k chlapcovi boli silnejšie ako rozum.

Raz, keď len tak sedeli v objatí a pozerali film sa Harry otočil na modrookého muža.

„Neopusť ma,“ vedel prečo to povedal. Zajtra idú vyzdvihnúť Harryho rodičov. Bude koniec. Natrvalo.

„Nedá sa to,“ slzy máčajúce Louisov tričko boli tak bolestivé. Každý kto by teraz okolo nich prešiel by si pomyslel, že tak mladý chlapec nemôže o skutočnej láske nič vedieť, ale opak bol pravdou. Miloval ho, sakra tak veľmi ho miloval. Jeho oči, úsmev, pery, ktorých sa dotkol len raz.

Prebudila sa v ňom túžba. Hlboká, vytrvalá až zvieracia túžba po mužovi sediacom vedľa neho. Sám bol prekvapený svojimi zvrhlými myšlienkami a tajnými snami, ktoré sa mu vytvárali v hlave akoby tam boli odjakživa.

Náhle, ako kobra útočiaca na svoju korisť ho pobozkal. Všetko, všetky svoje city vložil do bozku. Tú ukrutnú vášeň, číry hnev na seba a rodičov, mrazivú bolesť a najčistejšiu lásku.

Šikovné a neposedné rúčky mladšieho z nich sa dostali pod zelenú látku muža. Hebkosť pokožky spojená s tvrdosťou svalov mu zatemňovala myseľ. Louisove telo bolo dokonalé. Harry ho obdivoval hneď ako z neho doslov strhol tričko a opatrne ho položil na pohovku. Najromantickejšie miesto to nebolo, nehovoríme o pohodlí, ale im to teraz bolo úplne jedno.

Harryho šikovný jazyk prechádzal po hrudi staršieho a vytváral svoje vlastné cestičky pomocou slín. Bol v tranze. Jeho pokožka ho lákala. Na prvý pohľad jemná a hebká ako hodváb, no pri bližšom skúmaní tvrdá kvôli svalom. 

„Harry,“ mladé dlane sa presunuli do Harryho vlasov a silou vôle mu odtiahol tvár. Zadýchane na seba pozerali, v oboch očiach túžba po tele toho druhého.

„Nie je to správne,“ šepol Louis. Nechcel pokaziť túto chvíľu. Nebol blázon. Páčilo sa mu to. Všetko čo robil Harry ho privádzalo do šialenstva, ale takto to nechcel.

„Do riti, Louis, toto mi, toto nám nerob,“ Louis, aj keď táto situácia nebola zábavná, musel sa zasmiať. Vyzeral ako poranená srnka, ktorá potrebuje pomoc. A on mal byť tou pomocou.

„Harry, nechcem to takto a tiež viem, že to nechceš ani ty. Nie je to posledný krát čo sa vidíme. Máme pred sebou večnosť,“ usmial sa Louis. Harry si o ňom myslel, že je blázon. Tie jeho slová boli pekné a on by im rád uveril, ale vedel, že toto všetko sú hlúposti a klamstvá. Ale, nemohol sa na Louisa hnevať, lebo mal pravdu. Nechcel to takto. Nechcel mať sex na pohovke, bez romantiky, len kvôli túžbe po Louisovom tele.

„Ja viem. Ale, ty odídeš, Louis. Ja to viem. Sakra. Videl som letenku. Prečo mi to robíš?“ Harryho tváre začali byť mokré od sĺz, ktoré vytryskli z jeho očí. Modrooký muž sa zarazil.

Nechcel, aby ju Harry našiel. Trápil by sa, tak ako sa trápi teraz. Proste chcel odísť bez pozdravu, bez posledného bozku. Lebo, vedieť, že sa na neho pozerá posledný krát bolo bolestivé a keby sa s ním lúčil na letisku len by prilieval olej do ohňa. A to nechcel.

„Prečo si sa mi hrabal vo veciach?“ jeho hlas aj napriek výčitke zostával jemný ako med Nemohol sa na Harryho hnevať, aj keď chcel.

„Nehrabal som sa. Len, keď si bol v kúpeľni, zvonil mi mobil, ktorý bol pri tvojom batohu a pomocou vibrácii z mobilu ti spadol batoh na zem. Keď som ho zdvihol, vypadla z neho,“ Harry mal problémy hovoriť. Takže je to pravda. Toto je ich posledná noc. Aspoň podľa letenky.

Louis odlieta zajtra o šiestej večer do San Francisca. Letenka je však jednosmerná.