one week / l.s [book 1] c

Untitled Part 2

Nečakala som takú pozitívnu odozvu. Prekvapili ste ma. :) A možno aj preto som pridala dnes druhú časť. :) Znovu, komenty a hviezdičky potešia. :) A čím viac ich bude, tým rýchlejšie bude nový update. :)

With love MoniCa :)

„Prosím, neublíž mu,“ Emily z tohto pánu nebola veľmi nadšená. Skoro vôbec. Poznala Louisa a vedela čoho je schopný. A tiež poznala Harryho. Materský cit sa u nej prejavil naplno, keď zistila kto sa bude starať o Harryho.

„Tváriš sa akoby som ho šiel zabiť,“ Louisov nenávistný pohľad jej nedodával istotu.

„Louis, myslím to vážne,“ sykla naňho Emily. Ona jediná a Liam si to mohli dovoliť. U nich to ešte strpel.

Emily bola niečo ako jeho sestra. Rešpektoval jej názory a myšlienky. S Liamom sa k sebe hodili.

„Ahoj mami, oci,“ zo schodov sa práve vyrútil ich syn a Louis odstúpil akoby Harry bol nakazený niečím čo sa prenáša pri dotyku.

„Nehnevaj Louisa a buď slušný, jasné?“ Liamove slová prinútili jedného aj druhé pretočiť oči. Louis vedel, že bude Harryho ignorovať a zas Harry vedel, že bude ignorovaní. Nemuseli si to ani hovoriť. Jednoducho to bol fakt. O čom by už len oni mohli viesť debatu? Jasne, Harry nebol anjelik a mal skúsenosti aj s alkoholom aj s cigaretami, ale táto téma by im vydržala si na pol minúty. Potom by ho Louis asi poslal dočerta a Harry by mu to nejako oplatil.

„A keď on slušný nebude?“ raz za čas sa Harry choval ako dieťa. Rovnako tomu bolo aj teraz. Palcom ukazoval na Louisa a pritom sa mračil. Hnevalo ho, že jeho vlastný rodičia ho považujú za nezodpovedného pričom jediný nezodpovedný teraz hádzal na Harryho vražedné pohľady.

„Mladé kura sa týmto gestom snaží niečo povedať?“ nebol by to Louis, aby nepodpichol. Nemal rád ak bol podceňovaní no z duše nenávidel ak bol podceňovaní od toho fagana. Čo bolo skoro stále.

Harry nad jeho otázkou len pretočil očami, samozrejme tak, aby to Louis videl a stále očakával odpoveď od svojich rodičov.

„On bude slušný,“ Emily na Louisa vrhla nebezpečný pohľad. Jasne to znamenalo, že počas jej neprítomnosti zostane Louis triezvy.

Harry sa len uškrnul. Nechcelo sa mu zostávať s ním sám doma. On bol spoločenský typ a mať za zadkom tú kostru čo sa nazýva človek, nebolo ono. Chcel ho vytočiť ešte teraz, aby sám povedal, že na to nemá a že ho strážiť nebude. Potom by tu ostal sám a mohol by usporiadať nejakú oslavu. To sa mu páčilo.

„Poďme lebo zmeškáme lietadlo. Ahojte,“ Liam nebol na lúčenie. Vždy to nejako odbil alebo sa stratil skôr ako na to malo prísť. Bol si istý, že sa nič nestane. Poznal ich. Možno sa skamarátia, aj keď, o tom dosť silne pochyboval.

Po zatvorení vchodových dverí Harry cítil ako sa v miestnosti ochladilo. To všetko spôsoboval Louis a jeho pohľad.

„To na každého človeka pozeráš akoby si ho chcel zabiť?“ Harryho úškrn privádzal Louisa do zúrivosti. Nenávidel deti a ešte viac tie pubertálne. Sú nevychované a nepoznajú rešpekt.

„Choď radšej hore a zapni si porno alebo niečo čo pozeráš,“ Louis cítil, že ma prevahu. Harry mu nemôže odporovať. Má sa o neho starať.

„Nie som úchylné hovado ako ty,“ Harryho tváre sa sfarbili do jasne červenej po vyslovení Louisovej vety.

Jasne, je chlapec a sám ma potreby ale, že by bol nejako závislí na porne a erotických časopisoch, to nie.

„Tak si pusť rozprávku,“ Louis sa zo všetkých síl snažil neudrieť Liamovho syna. Ale bolo to kurva ťažké. Vytáčal ho každým pohľadom, gestom, slovom, pohybom.

„Bože, toto bude týždeň,“ Harry si ako keby neuvedomoval po akom tenkom lade sa pohybuje. Ďalej provokoval Louisa a robil si z neho srandu.

„Ak nesklapneš, zavriem ťa v tvojej izbe. Mám rád svoj pokoj,“ Louisová ľadová maska nepoľavovala. Navonok sa tváril ako keby ho tento rozhovor nevytáčal no vnútri už videl jeho zmlátenú tvár.

„Nezabudni, že si v našom dome! V mojom! Takže to tvoje rozkazovanie si nechaj,“ sykol po ňom Harry, keď ho už nebavilo jeho nadradené správanie. Doslova ho iritovalo. Len dúfal, že v jeho veku nebude rovnaký.

„Nechcem ti brať ilúzie, ale ak sa vrátia naspäť a nájdu ťa zamknutého v izbe, nebudú nadšení ale odpustia mi to, hlavne Liam,“ Harry vedel, že ten kus ľadu pred ním má pravdu. Liam mu odpustí skoro všetko.

Už ako malé dieťa nechápal to ich kamarátstvo. Louis ho sprosto využíval. Jednoducho zapískal a Liam sa zdvihol a šiel. Nepýtal sa, nikdy, proste len za ním šiel. Aj keď Louis vyrobil nejaký problém, bol to práve Harryho otec, ktorý ho z neho vysekal bez slova. Keby sa takto správal Harry má zaracha do dokonca života, možno aj dlhšie.

„Strč sa,“ v Harrym bublal hnev. Nerád prehrával. Bolo jedno či išlo o výhru v zápasoch alebo nejakú stávku. Proste sa nechcel zmieriť s prehrou a aj keď vedel, že túto ich hádku prehral, snažil sa mať aspoň posledné slovo.

Louis by sa kvôli  jeho chovaniu aj uškrnul, ale jeho mimické svaly nevedeli tento jednouchý povel urobiť. Už dlho totiž nevyjadrovali nič iné ako kameň.

Muž s chladnými očami na to už nič nepovedal. Vedel, že vyhral a rovnako to vedel aj Harry. Síce mal chuť ho nejako podpichnúť ale uznal, že tým by sa len znížil na úroveň toho kuraťa, a to on nerád.

„Chcem jesť,“ kučeravý chlapec v skutočnosti jedol pred odchodom jeho rodičov ale chcel vedieť ako sa Louis zachová. Bože, tak veľmi ho chcel vytočiť. Chcel aspoň raz vidieť pravú tvár Louis Tomlinsona. Doslova po tom túžil. Nedokázal pochopiť toho muža. Jeho ľadovú masku, ktorú si nikdy nedával dole.

Nepoľavoval v nej ani teraz, len odstúpil od dverí vedúcich do kuchyne a stále upieral pohľad na Harryho.

Louisove myšlienky sa tiež točili okolo toho dieťaťa. Teda, už skoro muža. Snažil sa nájsť niečo čo by ukazovalo, že je to Emilyn a Liamov syn, ale nenašiel nič. Možno vlasy, kučeravé ako má Emily ale to bolo všetko. Boli rozdielni. Správaním, postavou, činmi.

Pamätal si aký kvietok bola Emily. Mala rovnako veľa problémov ako Liam a Louis a predsa sa z toho vždy nejako dostala. Jej pekným úsmevom.

Aj Harry má pekný úsmev, musel uznať Louis, keď si na nejakých ich spoločných fotkách všimol aj jeho. To mal tiež spoločné s Emily.

„Urob si niečo a už neotravuj, bolí ma z teba hlava,“ Louis sa rozhodol uzavrieť tento nezmyselní rozhovor. Otravoval ho.

Muž s oceľovými očami nikdy nebol na zdĺhavé rozhovory. Vždy povedal čo potreboval a odišiel. Nevidel dôvod zostávať v konverzácii, ktorá bola o ničom. Ale s Harrym predsa len v tej konverzácii ostal. Možno, aby si dokázal, že vie vždy zraziť a potupiť toho kučeravého chlapca a možno preto, lebo on jediný je s ním schopný súperiť.