one week / l.s [book 1] c

Untitled Part 10

Ach, ako ja nemám rada písať takéto časti -_- A nie len preto, že ich písať neviem. Táto kapitola sa mi zdá škrobená, zlá, proste sa mi nepáči ale nejdem ju už prepisovať. Na to nervy nemám. -_-

A chcela by som sa poďakovať! 2.6K reads a 380votes :)) :3

Hnedá stolička vydala odporný zvuk po tom, ako na ňu dopadlo niečie telo. Nemohol uveriť, že sa im niečo stalo. To proste nešlo. Emily aj Liam boli zodpovedný vodiči. Emily niekedy dokonca trikrát dlhšie stála pri stopke, len, aby sa ubezpečila, že môže ísť.

Harrymu to nešlo do hlavy. Doktori im vraveli, že nabúrali do stromu, ale ..., to nešlo. Ak šoféroval Liam, dokázal by udržať auto na vozovke. On bol veľmi dobrý vodič. Vynikajúci.  A Emily? Tá by hneď brzdila.

 Poznal svojich rodičov. Nie je žiadna šanca, že by nabúrali len tak.

„Daj si. Pomôže ti to,“ Harrymu vďaka rozmazanému pohľadu trvalo dlhšie pokiaľ zaostril na kelímok horúcej čokolády v Louisových rukách. Mal sto chutí odmietnuť a poslať ho s tou čokoládou dočerta, ale keď zdvihol pohľad, nedokázal to.

Louisove oči boli tiež zaplnené slzami a ľahká triaška ovládala jeho telo.

„Prečo oni?“ Harry hlava sa schovala do Louisovej hrude, keď si modrooký muž sadol vedľa neho. Potreboval teraz oporu. Sú to jeho rodičia.

„Harry, proste, niekedy si človek....“ Louis ani nemal možnosť dokončiť čo chcel. Harry mu totiž skočil do reči.

„Nie Louis. Vždy je možnosť. Vždy. Oni nemohli havarovať. Sú až príliš dobrí vodiči. Poznáš ich lepšie ako ja,“ Louisovi to tiež nešlo do hlavy. Nedokázal si to predstaviť. Oni boli zodpovední. Niekedy až príliš ale strom by videli. Muselo v tom hrať niečo viac.

„Možno....“ Louis chcel niečo povedať, ale sám nevedel čo. Toto všetko boli len konšpiračné teórie. Nič viac. Ale bola to jediná vec, ktorá zamestnala ich myseľ natoľko, aby sa aspoň jeden z nich psychicky nezrútil.

Harryho slzy začali máčať Louisové tričko, ktoré ešte stále páchlo po alkohole a cigaretách.

„Prečo oni?“ slzy mladšieho chlapca nešlo zastaviť. Len spomienka na jedného z jeho rodičov mu zastavovala srdce.

„Pšššt,“ Louis bol zúfalý. Nevedel ako ma utešiť to klbko vedľa seba. Ak by bol sám, plakal by aj on, ale teraz, musí byť silný. Slzy musia počkať.

„Pán Payn, Harry Payn?“ pri dvojici sa zastavil muž v bielom plášti. Harry si ledva stihol všimnúť menovku s menom doktora. Harrison.

„To som ja,“ hlboký nádych mu vohnal štipľavý pach do krku a on sa rozkašľal. Nedokázal byť ten silný. V hlave mal samé scenáre čo sa mohlo stať a on, nechcel to počuť. Chcel niečo čo sa nedalo. Chcel vrátiť čas.

Po prvýkrát v živote nechcel byť ten čo vie.

„Som Louis Tomlinson. Dlhoročný kamarát. Ako vidíte, Harry, nie je schopný počúvať,“ Louis sa chcel postaviť a podať doktorovi ruku ale telíčko nalepené na ňom mu to nedovoľovalo. Harryho prsty sa kŕčovito držali Louisovho trička.

Bál sa, že odíde aj on.

„Samozrejme chápem ale, poďme radšej do mojej kancelárie,“ zelenookého vystrašili jeho slová. Veď vo filmoch sa stav pacientov hovorí na chodbe, ak je to nejaké menej závažnejšie zranenie. Ak nie, ide sa do kancelárie, aby sa predišlo zrúteniu členov rodiny.

Harry sa rozplakal ešte silnejšie. Hystericky sa držal Louisa a ledva vedel dýchať. Jeho vlastné pľúca ho nepočúvali. Nedokázali zohnať toľko kyslíka, koľko potrebovali.

Louis sa naňho nedokázal pozerať. Bolo mu ho tak strešne ľúto.

Jeho drobné telíčko si vydvihol na ruky a nasledoval doktora, ktorý bol už skoro pri kancelárii.

„Stav Emily Paynovej je stabilizovaný. Našťastie bezpečnostný pás ju udržal na mieste pri náraze o strom. Má zlomenú ľavú ruku a pár modrín. Našťastie nedošlo k vnútornému krvácaniu. Dali sme jej sedatíva a necháme si ju na pozorovanie pár dni, aby sme si boli stopercentne istý. Avšak. Pán Liam Payn je na tom horšie. Pri zrážke so stromom bolo jeho sedadlo to, ktoré utrelo najväčšiu silu. Pán Payn má ľahký otras mozgu, zlomené dva páry rebier, pomliaždenú pravú ruku. Obávame sa, že na to nie je tak dobre ako jeho žena. Už sme ho stabilizovali, ale stále môžu vzniknúť nejaké komplikácie,“ doktor vyzeral akoby im rozprával nejakú rozprávku na dobrú noc. Harryho to neskutočne vytáčalo.

„Samozrejme, ďakujeme. My už nebudeme obťažovať,“ Louis sa prudko vyšvihol zo stoličky na ktorej doteraz sedel. Potreboval si vyvetrať hlavu. Cítil, že to nie je tak dobré ako hovoril on.

„Pán.. Tomlinson? Môžete ešte na sekundu zostať?“ Louisove oči zablúdili k doktorovým. Videl v nich potrebu mu niečo povedať. Niečo čo sa mu nebude páčiť.

„Samozrejme, Harry prosím počkaj vonku. Ja prídem hneď,“ tentoraz bol vďační za Harryho nezúčastnenosť, inak by si všimol tú hustú atmosféru, ktorá bola v miestnosti.

„Klamal ste,“ Louis ho obvinil. Nedokázal povedať prečo to tak cítil, ale cítil to.

„Pán Payn nebol schopný počuť pravdu,“ modrooký muž nevedel či to bolo v moci doktora. Klamať. Veď Harry je príslušník rodiny. On jediný má právo vedieť pravdu o stave jeho rodičov. A nie Louis.

„Pani Paynová je na tom dobre. Ako som povedal. Je stabilizovaná. Ale pán Liam Payn, nám robí starosti. Aj keď je stabilizovaný, bojíme sa. Jeho telo odmieta lieky akoby sa sám bránil. Zatiaľ sme vylúčili krvácanie, ale ak nezapôsobia lieky je to možné. Nechcem vás strašiť, ale mali by ste byť pripravený. A ešte niečo. Viete prečo havarovali?“ Louisa jeho otázka prekvapila. Najprv ho informuje o akútnosti Liamovho stavu a potom toto?  Ako to len mohol vedieť?

Louis len pokrútil hlavou.

„Podľa všetkého mal pán Payn v sebe alkohol. A pri jeho tele sme našli mobil s otvorenou, ešte neodoslanou správou,“ doktorove prsty vytiahli zo skrinky Liamov telefón a postavili ho pred Louisa. On ešte stále nechápal.

„Čo sa snažíte povedať?“ Louis prižmúril oči. Doktorov tón bol obviňujúci.

„Prečítajte si to. Táto správa bola totiž smerovaná k vám.“

Ako si len mohol? Je to moje dieťa! Ty bastard. Už nikdy sa s ním nestretneš. O tom sa postaráme!

V tú chvíľu sa stalo viac vecí.

Louisove telo postihol šok a jeho nohy ho už nevládali niesť. Z rachotom sa zrútil dole ešte stále s telefónom v ruke.

V ten moment sa otvorili dvere so šokovaným Harrym. Jeho oči padli na postavu na zemi.

„Louis!“ Harryho krik znel miestnosťou.

Až po chvíli si všimol otcov mobil. S roztrasenými rukami vzal Liamom mobil do rúk. To čo si prečítal znamenalo len jedno.

Liam a Emily, jeho rodičia a Louisovi najlepší kamaráti havarovali len kvôli nim.