one week / l.s [book 1] c

Untitled Part 14

Prepáčte, musela som. :/ Enjoy it. :)

Nastal deň, keď mali prepustiť Harryho rodičov z nemocnice.

Od rána boli Louis a Harry ako vymenení. Aj keď sedeli vedľa seba v objatí, a navzájom si kradli pery toho druhého, nebolo v tom žiadne romantické gesto. Chceli si len zapamätať chuť bozku.

Harry už vedel, že je sú to ich posledné hodiny. A vyčítal si, že včera sa nestalo to, čo sa stať malo. Ľutoval to, ale na jeden strane v ňom bola malá iskierka radosti. Úplne maličká. Vedel, že by včerajšiu noc ľutoval. Áno, chcel Louisa a chcel sa s ním milovať, no to všetko nebolo len kvôli túžbe ale skôr kvôli potrebe. Chcel presvedčiť svojho Louisa, aby zostal. Chcel mu dať to, po čom túžil, aj keď to nebolo správne.

„Vrátiš sa niekedy?“ otázka, ktorá medzi nimi padla, tu bola už od rána, keď prvýkrát otvorili oči. Harry vedel, že ho nepresvedčí ostať. Nebol hlupák, len chcel aspoň malý kúsok nádeje, že sa jeho Louis niekedy vráti a znovu budú spolu.

„O tom nerozhodujem ja, Harry,“ muža trápilo, akým hlasom to povedal. Nespoznával sa. Predtým bol jeho hlas tvrdý a nekompromisný, a teraz? Pripadal si ako zaľúbená trinástka, ktorá stráca svojho idola. Bolo mu zo seba zle. Kedy sa tak zmenil? Ale otázka na ktorú nutne potreboval odpoveď bola iná. Dokáže sa naspäť vrátiť k svojmu starému ja? Dokáže udržať svoje pocity na uzde, zamknúť ich na desať zámkov a zasunúť ich do najhlbšieho kúta svojej mysle?

Práve to teraz chcel. Svoje staré ja. Aspoň by sa tak netrápil.

Harry na tom nebol o nič lepšie. Stále sa držal nádeje, že sa Louis vráti. Že ide len na dovolenku, alebo služobnú cestu. Áno, klamal si, ale niekedy je lepšie žiť v ilúzii ako čeliť krutej realite.

„Ale áno, je to na tebe,“ odsekol mladší nahnevane. Štvalo ho, ako sa snažil utiecť pred zodpovednosťou. Je dospelý a chová ako malé decko, ktoré pri každom rozhodnutí uteká za mamkou poradiť sa.

„Poď sem,“ pousmial sa Louis. Z časti to bolo kvôli potrebe znovu cítiť Harryho telo na svojom a z časti, umlčať ho. Nechcel počúvať jeho reči. Boleli ho, pretože vedel aký na neho má vplyv. A on si nechcel rozmyslieť odchod. Nechcel sa znovu cítiť sám. Aj keď v San Franciscu bude sám, horšie to už byť nemôže. Lebo túto cestu si vybral on sám.

„Pobozkaj ma, posledný krát,“ šepol Harry tichučko. Už sa vzdal presviedčanie svojho chlapca. Pochopil, že on svoje rozhodnutie nezmení a radšej bude míňať energiu pri bozku ako pri hádke s ním.

Louis jeho želanie s radosťou splnil. Vpil sa do pier kučeravca. Bol to síce obyčajný bozk, ale pre nich to bol prísľub niečoho, o čom oni sami ešte nevedeli.

„Ideme do nemocnice,“ šepne Louis. Obidvaja chlapci sa narovnali. Teraz by ste počuli ich srdcia, ako silno tlčú. Toto všetko robí strach.

Po nekonečnej ceste, obaja stoja pred dverami od nemocničnej izby a pripravujú sa vstúpiť. Harry chce strašne moc chytiť Louisovu ruku, ale bojí sa, rovnako ako Louis. No nemôžu to predlžovať a oni spoločne vstúpia do izby. No, stane sa však to, čo nikto nečakal, no možno Louis.

„BASTARD!“

Jediná dobre mierená rana pošle Louisa na zem. Chytí sa za boľavé líce a zo zeme sleduje rozzúreného Liama nad ním. Ten je v tvári červený od hnevu a ruky ma zovreté v päsť.

„Oci, NIE!“ Je neskoro. Z Louisovych pier sa ozve bolestivé syknutie, keď Liamova noha dopadne na jeho telo.

„Hnusný, odporný skurvysyn! Ja som ti veril. Kurva, veril som ti a ty čo? Zviedol si mi syna. Môjho syna! Ty jedno odporné hovno! Nenávidím ťa,“ Liamov krik sa ozýva celou miestnosťou. Je naštvaný, tak veľmi, že jediné čo ho drží, aby Louisa nezabil na mieste je spomienka, na jeho bývalého kamaráta.

„Liam, prestaň!“ sykne Emily, keď už sa na to nemôže pozerať. Nenávidí Louisa, ale toto si nezaslúži. Predsa len, je to jej kamarát.

„Ako si sa to dozvedel?“ otázka je však vypustená z pier kučeravého chlapca.

Hnev otca ustúpi, keď pohľad uprie na syna.

„Suseda vás videla, Harry. V ten deň, keď sme mali autonehodu. Šoférovali sme a mne zazvonil mobil. Zodvihol som to a dozvedel som sa túto odpornú novinu. Boli ste dosť neopatrný, čo sa týka vášho „vzťahu“,“ Liamov hlas je nabití silnou emóciou. Škodoradosťou.

„Je to moja vina,“ do rozhovoru sa znovu zamieša modrooký muž, ktorý ešte stále je na zemi.

„Jasne, že je to tvoja vina, chuj sprostý! Najprv Emily a teraz Harry?“ znovu zvrieskne Liam. V miestnosti nastane ticho. Čo sa to deje? V mysliach Emily a Harryho to šrotuje naplno, ale nedokážu to pochopiť.

„Ako to vieš?“ modrooký muž je vysilený. Liamove rany sú tvrdé a presné. Nečudo, že nemá silu sa postaviť a obraňovať sa.

„Myslíš si, že som kokot? Jasne, že som to vedel. Chudáčik Louis sa nám zamiloval do Emily, čo? Ale chyba systému. Ona si vybrala mňa. Chápeš! Mňa! Si kokot, Louis. Keď si nemohol mať Emily, šiel si po Harrym, čo? Si úbohý,“ slová, ktoré nikdy nemali byť vypovedané.

Náhle sa v miestnosti ochladilo. Chlapec so zelenými očami jasne počul ako mu jeho srdiečko praská na drobné kúsky. V mysli mal zmätok z toho celého. Hovorí ocko pravdu?

 Emily bola zmetená. Miloval ju niekedy Louis?

„Bol som len náhrada?“ tichý hlások najmladšieho v miestnosti preťal nebezpečné ticho. Jeho štíhle ruky sa obtočili okolo svojho brucha. Cítil sa podvedený a zneužitý. Bol len náhrada.

Z jeho očí sa spustili prvé slzičky nešťastie nasledované tichým vzlykom. Celý jeho malý svet sa zničil ako domček z karát.

„Harry, ja.. počúvaj ma,“ modrooký muž sa opatrne zdvihol pričom sa musel zachytiť steny za ním, aby nespadol. Myšlienky mu poletovali v hlave ako osi a zakaždým, keď sa nejaká dostala až pred jeho oči, bodla ho. V tele cítil ten pomyselný jed vždy, keď Harryho oči vypustili ďalšiu slzu.

„Odpovedz,“ možno toto všetko mohlo byť inak, ak by sám Liam držal jazyk za zubami. Ale už bolo neskoro, a on so samoľúbym úsmevom sledoval hádku medzi svojim synom a Louisom. Nebol sviňa, aspoň si to v tom momente neuvedomoval, ale pociťoval isté uspokojenie, keď videl zničený pohľad Louisa. Pocit zadosťučinenia.

„Nikdy si Harry nebol náhrada. Áno, tvoju matku som miloval, a veľmi, ale to čo cítim k tebe je omnoho silnejšie, Harry. Musíš mi veriť,“ on sám počul ako zúfalo znie jeho hlas. Musel mu veriť. Veď je to pravda. Emily miloval dlho, ale po príchode na svet tohto, teraz už skoro dospelého chlapca sa jeho priority zmenili.

„Neverím ti,“ posledné slová smerované k mužovi ho zložili na zem. Chlapec, ktorého ľúbil nadovšetko mu neverí. Už nemá dôvod prečo sa vracať späť.

Potom ako všetci odišli z miestnosti, okrem Louisa,  vybral z vrecka jeho nohavíc ešte jednu letenku. Pomedzi slzy sa mu ju poradilo roztrhnúť. Posledné čo videl, keď odchádzal bolo meno žiariace na nej. Meno Harry Payn.

Keď Harry sedel v aute smerom domov a po tvárach sa mu kotúľali slzy smútku pochopil, čo znamená strata toho, koho najviac a najúprimnejšie milujete.