one week / l.s [book 1] c

Untitled Part 9

Trochu smutnejšia časť :/ Ale všetko sa svoj dôvod. :) Iank, chcem vám poďakovať za 300 votes a 2K reads. Ste neuveriteľní! s touto poviedkou mám ešte veľké plány ale ubezpečujem vás, že skončí dobre. :) Tak užite si ďaľšiu časť a prosím mám na vás prosbu.

Mám urobiť aj silvestrovký špeciál? Ak áno, tiež to bude SPOILER :)

Harry sa zobudil do tichého domu. Zmetene sa pozrel na hodinky položené na nočnom stolíku. Bolo niečo po jedenástej. Takže, boli tu dve možnosti. Buď ešte každý v dome spí alebo nikto nie je doma. Dúfal v tú druhú možnosť. Predsa len Emily aj Liam boli ranné vtáčatá. Skoro vždy boli hore už okolo siedmej hodiny. Bolo jedno či boli predtým na nejakej oslave alebo v bare. Bolo tomu tak vždy.

Vlastne Harryho rodičia boli veľmi spoločenský. Párty, večierky, čajové dýchanky, oslavy. V tom im závidel. Mali kopu priateľov s ktorými sa pravidelne stretávali. Harry mal len pár.

On bol skôr ten tichší. Klamal by však, ak by povedal, že si za to nemohol sám. Mohol. Z časti.

Už ako maličký bol iný. Zatiaľ čo deti v jeho veku sa hrali z autíčkami a barbínami on chcel vedieť.  Nezaujímali ho primitívne veci ako hračky. Chcel spoznávať.

Často sa stávalo, že svojimi otázkami zarazil aj dospelých. Sprvu ho odbíjali vetami, že sa to dozvie, keď bude starší ale s takými vecami nepochodili. Harry bol vytrvalí. A tak sa vždy dozvedel prečo je tomu tak. Bol proste inteligentné dieťa.

Jeho úvahy o odchode rodičou potvrdil až odkaz na barovom pulte v kuchyni.

Šli sme s ockom na jednu oslavu. Vrátime sa až večer. Ľúbime ťa. Mamka

Harry sa pousmial na pol úst.

„Dobré ráno,“ hlasné zívnutie za ním mu spôsobilo zimomriavky. Louis stal za ním, rovnako oblečení ako včera ešte s privretými očami a ospalým hlasom.

„Aj tebe,“ zelenooký chlapec sa presunul ku chladničke s úmyslom pripraviť nejaké jedlo. V bruchu mu škvŕkalo a rovnako tomu bolo aj v prípade Louisa.

„Máme tu vajíčka a nejaký chlieb. Nič moc, ale volské oko by mohlo byť,“ ani sa neotočil k mužovi za ním a rovno začal vyberať potrebné suroviny.

„To znie fajn,“ Louis sa objavil rovno vedľa Harryho začal púšťať vodu do kanvice na čaj, pričom zľahka pobozkal Harryho do vlasov. Chlapec sa tomuto činu len pousmial.

Po výdatných raňajkách/obede sa obaja presunuli do Harryho izby.

„Máš gitaru?“ Louisov prekvapený tón sa ozýval v miestnosti ako ozvena. Nikdy si to nevšimol. Je pravda, že tu bol len raz, vtedy keď to citovo neustál ale aj tak.

„Vieš hrať?“ Harry mu vrátil otázku a sadol si na posteľ s gitarou v ruke. Louis len pokrútil hlavou sadajúc si vedľa Harryho.

Louisov veľký sen bol naučiť sa hrať na nejaký hudobný nástroj. Hlavne na gitaru alebo klavír. Avšak nikdy sa k tomu nedostal. Vždy bolo niečo prednejšie.

„Naučím ťa to,“ Harrymu sa na perách zjavil široký úsmev, keď videl šťastné oči Louisa Tomlinsona. Takto si ho chcel pamätať. Modrooký muž teraz vyzeral ako desaťročné dieťa, ktoré si práve malo rozbaliť darčeky. Očká mu iskrili a triašku v rukách nevedel zastaviť. A ani nechcel.

Harry mu predal gitaru do rúk. Louis skoro nedýchal.

„Dobre, ľavú ruku posuň na krk gitary. Pravú nechaj na tele gitary a teraz zľahka prejdi prstami pravej ruky po strunách nad otvorom,“ Harry si pripadal ako nejaký učiteľ.

„Neboj,“ zelenooký chlapec sa skoro roztiekol pri pohľade na Louisa. Jeho, teraz vystrašené očká, sledovali gitaru ako niečo strašidelné a prsty pravej ruky sa triasli. Takto ho ešte nevidel.

Louis stále sledoval hmatník a telo gitary. Nemohol uveriť, že o chvíľu sa z nej začnú linúť  pekné tóny, ktoré on vytvorí. Aj preto sa zľakol, keď Harryho prsty prikryli jeho a zľahka prešiel po strunách. Gitara vydala jeden tón, ktorý sa však Louisovi nepáčil. Zamračil sa.

„Nemrač sa. To je ešte len začiatok. Najprv si musíš privyknúť na zvuk gitary. Akordy a spájanie akordov sa neučíš neskôr,“ zelenooký chlapec pozoroval Louisa, ktorý sa znovu odvážil prejsť prstami po gitare. V izbe sa objavil rovnaký tón. Znovu sa zamračil.

„Myslím, že už poznám zvuk. Mohli by sme sa presunúť na akordy?“ Harryho potešila horlivosť muža sediaceho vedľa neho. Neodolal a jemne mu prehrabol vlásky padajúce mu do čela.

„Ako chceš. Začneme s akordom Em. Je najľahší a potrebuješ na to len dva prsty. Ukazovák a prostredník. Ukazovák polož na druhú strunu zhora na druhý pražec a prostredník na strunu pod ním. Musíš ich však mať priložené silno, aby gitara vydala pekný tón,“ Harry ho poúčal ako malé dieťa čo sa Louisovi nepáčilo. Skôr ako Harry dopovedal, jeho ruky sa dali do pohybu a on prešiel pravou rukou po strunách. Ten zvuk bol príšerný.

„Louis, drž tie struny pevne. Ukáž,“ Harry sa presunul za Louisa pričom obtočil ľavú ruku okolo hmatníka a pravú zas okolo Louisových prstov na tele gitary.

Teraz vyšiel pekný tón. Louis sa potešene usmial.

„Počul si to Harry? Počul. Dokázal som vydať pekný tón,“ Louisov radostný tón prinútil Harryho sa zasmiať a obtočiť ruky okolo Louisovho pása. Nechcel mu kaziť radosť s tým, že mu on pomohol, a tak len sledoval ako sa Louis pokúša znovu napodobniť ten pekný tón.

Takto tam sedeli hodiny. Harry opretý o stenu za ním objímal Louisa, ktorý sa pohodlnejšie oprel o zelenookého hruď a snažil sa naučiť a poriadne zapamätať akord Em.

Radosť v Louisových očiach bola neopísateľná. Harry sa pozeral na mužovu tvár pred ním a nechcel, aby táto chvíľa skončila. Bol tak spokojný. To čo potreboval mal pri sebe, vo svojej náručí.

Túto chvíľu však prerušil Louisov mobil. Niekto sa pokúšal zaujať Louisovu pozornosť. Na to ho však musel upozorniť až Harry, lebo Louis bol plne ponorení do hrania.

Potom ako sa Louis vzdialil od Harryho dostal chuť na jedlo. Raňajky mu nejako nestačili a on zas pociťoval hlad.

S úsmevom vošiel do kuchyne. To čo zbadal však neveštilo nič dobré. Louis sedel na stoličke pri barovom pulte a bol úplne biely. Keď sa Harry zapozeral lepšie dokonca videl lesknúci sa pot na čele muža pred ním. Skrútil sa mu žalúdok.

Potreba najesť sa zmizla rovnako ako aj dobrá nálada. Tušil, že niečo je zlé. A veľmi.

Louis si držal ešte mobil pri uchu ako počúval pričom jeho oči sa stávali ešte červenšími. Nakoniec zložil a opatrne položil mobil na linku. Jeho oči našli tie Harryho v snahe o podporu, ktorý potreboval. Harry sa nestaral a rovno skočil Louisovi do náruče. Slzy sa mu tisli do očí a dych sa mu skracoval. Vedel, že to čo počul Louis dostane aj Harryho.

„Liam a Emily sú v nemocnici. Mali nehodu.“