one week / l.s [book 1] c

Untitled Part 3

Znovu sa hlásim! :) Aby som všetko vysvetlila skôr ako začnete čítať. Pohrávala som sa s myšlienkou, že ešte neuvediem ako na Louisa reaguje Harry, ale keďže toto má byť poviedka a nemá mať 216546 kapitól, trochu som posunula dej. Mrzí ma to, ale inak sa nedalo. :/ V pôvodnom pláne bolo, že si Harry uvedomí náklonnosť k Louisovi až o pár kapitol, ale keďže budú spolu len týždeń a ako som povedal je to poviedka, iné východisko nevidím.

A ĎAKUJEM všetkým, ktorý túto poviedku čítajú. Skoro som odpadla, keď som uvidela 17 noves na minulej kapitole. To ako vážne?! :D Milujem vás. :)

Harryho už nebavilo sedieť na posteli vo svojej izbe a pozorovať farbu stien. Už ako malý mal problémy obsedieť na jednom mieste viac ako desať minút, a teraz sedí vo svojej izbe vyše hodiny! Prišlo mu to ako utrpenie.

Ale zas dole sa mu ísť nechcelo. Akurát by tam stretol ľadového muža, ako ho s obľubou prezýval. Zmietal sa medzi rozhodnutiami. Zísť dole a čeliť jeho ľadovému pohľadu alebo radšej zostaň v izbe a zomrieť na nudu. Nakoniec si zvolil prvú možnosť.

Pri schádzaní zo schodov mal radšej hlavu dole a pomaly šiel dole. Veľakrát sa mu už stalo, že práve tieto schody mu zapríčinili pár zranení. A o tie teraz nestál.

Louis sedel na pohovke pred zapnutou televíziou a sledoval nejaký zápas. Teda aspoň to si Harry myslel. V skutočnosti Louis rozmýšľal ako dlho vydrží Harry hore trucovať. Tipoval hodinu a niečo a keď počul jemné vŕzganie schodov, vedel, že odhadol presne.

„Načo sa pozeráš?“ Harryho otázka bola  vzhľadom na to, že komentátor práve oznamoval stav zápasu, hlúpa. Však otázka už padla a on ju nemohol vziať späť aj keby chcel. A on chcel.

Louis sa nenamáhal odpovedať. Prišlo mi to zbytočné. Rovnako ako všetko čo sa týkalo Harryho.

Vlastne ani jeden nevedel, prečo na seba majú takú averziu. Nestalo sa medzi nimi nič, čo by z nich robilo nepriateľov. Jednoducho už pri prvom stretnutí, keď bol Harry malý a povracal Louisa sa to začalo.

„Rozprávam sa s tebou,“ Harryho povaha zas vyšla najavo. Nemal rád ak bol ignorovaní. Pripadal si potom ako duch. A k tomu ak bol ignorovaní vo svojom vlastnom dome.

„Načo si vyliezol? Žrať mi nervy?“ Harry by aj pokrútil hlavou, ale ak mal byť úprimný k sebe samému aj áno. Prišiel ho provokovať. Sám hore sa nudil a tu, aj keď Louis očividne nepoznal slovo zábava, sa mal ako zabaviť.

„Môžeš byť láskavo aspoň na sekundu milý? Snažím sa tu s tebou viesť normálny rozhovor,“ v zelených očiach sa objavila tá známa iskrička hnevu. Ten chlap ho neuveriteľne vytáčal. Avšak, možno keby si všimol zaťatú sánku Louisa došlo by mu, že je to narovnako.

„Nestojím o rozhovor a už vôbec nie s tebou,“ Louisovi už dočista došla trpezlivosť. Nemal rád to decko a už teraz ľutoval, že tu s ním strávi celý týždeň.

„Aké milé? Počuj zašiel si už niekedy za doktorom? Naozaj, Louis, potrebuješ odbornú pomoc,“ Harryho slová Louisa primali k niečomu čo by on sám nikdy neurobil. Aspoň nie s Harrym.

„A dosť!“

Louisove telo sa vyšvihlo nad to Harryho a jeho silné svalnaté ruky si ho vyhodili na chrbát ako vrece zemiakov.

„Hej! Čo to kurva robíš?“ Harry sa snažil zo všetkých síl, aby ho Louis pustil ale ten to akosi nevnímal. Alebo skôr necítil.

Ľadový muž kráčal hore schodmi s hrdosťou a odhodlanosťou to decko zamknúť na desať zámkov a nepustiť ho už nikdy.

„Tvoja masáž je mizerná,“ Louis neodolal a znovu do podpichol, keď cítil na chrbte Harryho pästičky.

„A čo akože teraz?“ drzá otázka z Harryho  pier prinútila Louisa pretočiť oči, keď ho so všetkou nejemnosťou hodil na posteľ.

„Čoby? Zamykám ťa tu,“ ľadový muž mykol plecami a skôr ako si Harry uvedomil vážnosť situácie, započul kľúč na druhej strane dverí ako sa otáča.

„Hej, Louis, pusti ma! Toto nie je smiešne! Tomlinson, kurva,“ Harryho krik však Louisa uistil, že bude konečne pokoj a spokojne si odišiel znovu sadnúť na gauč pred televíziu.

Zatiaľ čo Louis sledoval zápas, Harry hore v izbe bol červený od hnevu. Po izbe chodil ako lev v klietke a nadával na Louisa vo všetkých jazykoch aké poznal. A poznal ich dosť.

Vo svojich myšlienkach sa vrátil až k momentu, keď si ho Louis vyhodil na chrbát. Už len táto myšlienka mu vohnala červeň do tváre. Nemohol poprieť, že Louis bol atraktívny. Jeho svalnaté telo, široké ramena, úzky driek sa určite objavoval v snoch nejednej ženy. A bohužiaľ, na to isté telo teraz myslel aj Harryho mozog. Kučeravý mladík sa zarazil nad svojimi myšlienkami. Neveril, že o Louisovi premýšľať takto. Tak živočíšne.

Ale keď si predstavil Louisove ruky hladiace jeho zadoček a pery bozkávajúce jeho krk, v nohaviciach, sa táto predstava stávala skutočnou.

„Na čo myslíš, Styles?“ Harry bol sám zo seba prekvapený a zhnusený. Samozrejme, že ako teens mal mnoho báb, ale vždy to skončilo len pri maznaní. Ani jedna ho poriadne nevzrušovala.

Ale myšlienka na svalnaté telo poliate potom a túžbou v očiach sa mu neskutočne páčila. Práve preto bol zo seba tak zhnusený. Už ako malý ho Louis niečom fascinoval, ani on sám nevedel povedať čím, ale jednoducho to tak bolo. Dokonca ak keď mal Harry siedme narodeniny a všetci mu doniesli darčeky len jediný Louis mu nedoniesol nič, aj tak to, že prišiel sa mu zo všetkých darčekov páčilo najviac. Vo svojom živote ho už mal zapísaného do smrti.

Harrymu však nebolo dovolené premýšľať nad Louisom dlho. Bola nedeľa a on sa musel začať učiť na testy, ktoré v Pondelok písal. Pochyboval totiž, že by mu Louis dovolil nejsť do školy a prosíkať sa ho nechcelo. To by bolo dosť potupné.

No skôr ako si sadol k učeniu musel vykonať ešte jednu potrebu, ktorá sa samozrejme spájala s Louisom. Ale s Harryho problémom v nohaviciach.

To bolo prvý krát čo Harry vyvrcholil s myšlienkou na Louisove svalnaté telo.