Trošku kratčia časť tak dúfam že sa nehneváte :/ :)
Musím ťa zoznámiť s chalanmi podľa mňa si sadnete, keď si už rozosmiala večného zachmurenca „ hovoril s usmevom . „Páni tak to som rada, ale asi by sme mali byť trošku tikšie.“ Povedala som. „Ahá prepáč, že nie som slušne vychovaný. Nechcem byť taký. Som iný.“ Povedal. „Prepáč nemyslela som to tak.“ Povedala som a zahľadela som sa zo zeme. Nechcela som ho napomínať. Je to moja prirodzená reakcia. Vždy keď som sa smiala tak ma ktosi zahriakol. Prečo to teraz robím ja? Jakub sa pomrvil na sedadle. Mala by som mu to vysvetliť ? Možno inokedy. „Lívia, nemal som na teba tak vyletieť. Ja len,že konečne som sa zasmial a nevedilo mi keď sa niekto díval. „ hovoril a dival sa na mňa
Tu je pokračovanie časti :) .. ospravedlňujem sa za to,že to asi nebude moc zaujmavé :/ .. príjemné čítanie :)
Ja len,že konečne som sa zasmial a nevedilo mi keď sa niekto díval. „ hovoril a dival sa na mňa. Asi čakal na odpoveď ale ja som nebola schopná mu odpovedať. Chytil ma za ruku. „Ideš alebo tu chceš zostať ? „ spýtal sa „ Veď už idem... „ Povedala som. Spolu sme vystupili s autobusu. „ Poď za mnou zoznámim ťa s chalanmi.“ Povedal a ťahal ma. Prišli sme na niaky dvor. Podľa toho usudzujem, že sem chodili študenti cez obednú. Pri plote som zbadala skupinu chalanov oblečenú v čiernom. Podľa všetkeho to môžu byť Kubovi kamarati. „Chalani toto je Lívia. Je tu nová tak budte slušný! „ naiko im pohrozil a smial sa „ Ahoj ja som Tomáš „ Predstavil sa chalan s čírom. „Lívia“ Povedala som a usmiala sa. Predstavili sa mi všetci . „Musím ísť za riaditeľkou tak čau „ Povedala som , zakývala som a pobrala sa na odchod. „Dobrý deň prepáčte, že meškám. „ ospravedlnila som sa riaditeľke síce mi to bolo jedno. „To nevadí slečna.“ Povedala riaditeľka a pokračovala : „Toto je tvoja triedna pôjdeš s ňou do triedy.“ Povedala a išla vybaviť telefonáty. Išla som s triednou. Uf a je to tu nový spolužiaci. Vchádzam do triedy. Zdvihnem hlavu hore. Zbadám Jakuba. Usmejem sa. „ Toto je vaša nová spolužiačka volá sa Lívia.“ Predstavila ma triedna. „Lívia teraz si sadni na voľné miesto.“ Povedala. „Namierila som si to k Jakubovi. Sedel sám. Cítila som na sebe pohľady nových spolužiakov. Sadla som si k nemu. Jakub mi jemne stlačí ruku. Asi na povdzbudenie. Preboha máme matiku. Vyvolala ma k tabuli. Strach v očiach. Nevedela som ani mäkké f. Och som tu prvý deň a hneď strápnená. Zvoní na obednú prestávku. Mám chuť zdrhnúť. A to hneď. Ako som si balila veci do tašky ktosi zastal pri mojej lavici. „Ahoj princezná nechceš ísť so mnou na obed?“ povedal neznámi hlas.
YOU ARE READING
Rock and Love
RomanceTak a je to tu. Nový dom, nový sused, nová škola. Nové všetko. Okrem mňa. Stále som to divné dievča,ktoré nezapadá,vlastne prečo by som mala. Veď vždy sa mi páčilo byť iná ako tie namyslené princezničky , ktorým všetko rodičia kúpia. Tie, ktoré mus...