Rock and Love

Výlet :3

Rozhodla som sa si ich obliecť na pohreb. Super oblečenie mám vybavené. Už sa len psychicky  pripraviť. Ležala som na posteli a snažila som sa zaspať. Do izby vošla po tichu Veronika. „Dúfam, že som ťa nezobudila.“ Povedala. „Nie. Nespala som.“ Povedala som. „Mám ti spraviť čaj ?“ spýtala sa starostlivo. „Nie. Pokúsim s zaspať tak dobrú.“ Povedala som a zabambúšila sa do periny. Spala som možno štyri hodiny. Vstala som a išla som sa obliekať. Obliekla som si čierne šaty od dedka a babky. Mala som od nich medajlón kde som bola a oni. Pripla som si ho a vlas zaplietla. Obula som si vysoké topánky a na vrch som si dala kabát. Dolu už boli všetci. Vyšla som pred dom a išla na zastávku. Kubo tam už čakal. „Ahoj.“ Pozdravila som ho. „Ahoj.“ Pozdravil a podišiel ku mne. Objal ma. Mala som chuť plakať. „Poď ideme nech neprídeme neskoro.“ Povedala som. Prišli sme tam. Pohreb prebohol rýchlo. Stáli sme nad jamou kde mala byť pochovaná. „Zbohom“ povedala som a rozplakala sa. Vedela som, že už ju v živote neuvidím. Obímala som Kuba a plakala. „Prosím poďme preč.“ Poedala som mu. On ma zobral za ruku a pomaly sme odchádzali. Nevládala som tam byť. „Počkaj vybavím nám odvoz.“ Povedal a išiel telefonovať. „Tomáš za chvíľu pre nás príde.“ Povedal. Tomáš nás hodil do mesta. „nevládzem.“ Povedala som Kubovi. „Láska, nehovor tak.“ Povedal Kubo smutno. „O dva týždne plánujeme s chalanmi chatu. Pôjdeš tam so mnou ?“ spýtal sa. „Budem vám tam iba zavadzať.“ Povedala som. „Nie nebudeš chalani tam budú mať frajerky.Chcel som len byť s tebou ale ak nechceš v pohode.“ Povedal. „Ešte uvidím ako sa budem cítiť.“ Povedala som mu. „Nebudem ťa nútiť ak sa ti nechce.“ Povedal a postavil sa. „Prosím nechoď preč.“ Povedala som zachrípnuto. „ Ja ťa neopustím.“ Povedal. Snažila som sa postaviť na nohy ale moje telo bolo ako z olova. On to vycítil chytil ma za pás a pritiahol k sebe. „Ani nevieš ako ťa ľúbim.“ Povedala som mu a snažila som sa ho pobozkať. Čo bolo pre mňa ťažké lebo bol odomňa vyšší. „Aj ja teba rockerka.“ Povedal a začal ma bozkávať. Čas zastal. Na tváry som cítila kvapky dažďa. Začalo pršať. Počasie vyjadrovalo moju náladu. „Pôjdem.“ Povedala som. „Vážne ?“ spýtal sa nadšene. „Áno.“ Povedala som. „Poď ideme sa niekde schovať nech mi neochorieš.“ Povedal Kubo.  

*** o dva týžne neskôr

Je večer a ja ešte nie som pobalená. „Mamí kde mám tie tepláky.“ Zakričala som. „Tu sú.“ Povedala a s úsmevom mi ich poslala. Veronika si po pohrebe pohovorila s mamou o mne a o Kubovi. Od vtedy mama súhlasí aby sme spolu chodili. Tepláky som uložila do tašky a kontrolovala som si všetky veci. „Máš všetko ?“ spýtala sa Veronika. „Asi hej.“ Povedala som. „Tak sa zabav.“ Povedala a odišla. Ja som sa osprchovala a pobrala sa spať. O piatej mi zvonil telefón.

po neviem koľko dňoch pridávam novú časť dufam že sa na mňa moc nehneváte .. ale nemám fantáziu čo písať :/