(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme 24.diel

***Ráno***

***Natalie***

Keď som sa prebrala, Sebastian pri mne nebol. Strašne ma bolela hlava a cítila som sa mizerne.

Posadila som sa na posteľ a pritisla som si k sebe perinu. Zavrela som oči a po líci mi stekali slzy.

Prečo som si to nevšimla...Sebastian.

Ten, ktorému som verila a myslela som si o ňom, že ma miluje. Sebastian. Celý čas mi klamal.

Preboha ale prečo? Prečo ma...prečo ma znásilnil?! Čo som mu urobila?!

Zhlboka som sa nadýchla. Celé dni som sa dívala do tých očí a nič...vôbec nič som si nevšimla....na nič som si nespomenula. Vedela som, že tie oči poznám...vedela som to aj vtedy ale na nič som si nedokázala spomenúť. Prečo? Prečo on do čerta?!

Pokúšala som si spomenúť aj na niečo zo včera no jediné čo som si pamätala boli otvárajúce a zatvárajúce sa dvere. Pamätala som si len to, že vždy niekto do izby vošiel alebo z nej vyšiel. Po chrbte mi prešiel mráz, pretože mi niečo napadlo...

Keď som pozrela na zem a uvidela som tam porozhadzované kondómy, len ma to v mojich myšlienkach utvrdilo.

Pár krát som sa zhlboka nadýchla aby som sa upokojila, potom som sa obliekla a zašila som sa do kúpeľne. Opláchla som si tvár studenou vodou a chvíľu som len zhlboka dýchal pretože sa mi točila hlava Ešte stále som sa cítila zle.

Zopla som si vlasy do copa a podišla som k dverám. Priložila som k nim hlavu a započúvala som sa. Zdola bolo počuť telku. Zhlboka som sa nadýchla nosom, pomaly vydýchla ústami a otvorila som dvere.

Sebastian: „Anjelik?" ozval sa zdola a keď som začula jeho hlas, znova ma premkol tak brutálne ľadový pocit.

„A-áno?" ozvala som sa, nahodila som milý úsmev a zišla som dole. Keď som vošla do obývačky, podišiel ku mne so širokým úsmevom na tvári a pobozkal ma.

Sebastian: „Tá noc bola úžasná..." pošepkal mi.

Nasilu som sa usmiala a snažila som sa aby to vyzeralo čo najprirodzenejšie.

„Hmm..." prikývla som a pobozkala som ho. Teda, dala som mu pusu na pery.

Sebastian: „Nie si hladná?" opýtal sa s úsmevom a ťahal ma do kuchyne.

„N-nie...teda....len som smädná..." usmiala som sa. Keď sme vošli do kuchyne, na stole som si všimla 4 prázdne fľaše od piva. Znova mi prešiel mráz po chrbte. Trhane som sa nadýchla a snažila som sa ovládať, aby som sa tu hneď nezosypala. Všetko do seba pekne zapadalo.

Sebastian: „V poriadku?" podal mi pohár vody a skúmavo si ma prezrel.

„Hej...len sa mi trochu točí hlava...." pošepkala som a posadila som sa. Napila som sa vody a pozrela som naňho. Nedívala som sa mu však do očí. Nemohla som. Položila som pohár na stôl a na chvíľku som sa zadívala na svoje ruky.

Zrazu ani neviem čo mi to napadlo som vyhŕkla:

„Chcem sa rozísť!" pozrela som naňho.

Len sa na mňa mlčky díval.

„Viem, že po včerajšku je to....odo mňa hnusné ale...ja...chcela som ti to povedať po večeri ibaže...bola som opitá alebo ja neviem...a...potom....vyspali sme sa spolu a....prepáč...." previnilo som sa naňho dívala.

Sebastian: „Fakt sa chceš rozísť?" opýtal sa tak chladne a neveriacky pokrútil hlavou.

Zovrela som pery a prikývla som. Cítila som ako mi po líci steká slza.