(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme 19. diel

Bill: „TOM mal návštevu a ja som sa kvôli nemu nemohol vyspať!" zavrčal podráždene.

„Och môj chudáčik," pohladila som ho po tvári a zadržiavala som smiech. Vyzeral komicky keď sa tak mračil.

Bill: „A ešte som museli ísť k tebe pešo," zahundral.

Usmiala som sa a prešla som mu rukou po hrudi. Naklonila som sa k nemu a pobozkala som ho. Usmial sa a bozk mi oplatil. Keď som sa odtiahla, posadil sa a objal ma.

Bill: „Vieš, že toto už je podraz?" pohladil ma po tvári a tak ustarostene sa na mňa díval.

„Hej..." vzdychla som si.

Bill: „A?"

„A je to ten najkrajší podraz v mojom živote," usmiala som sa a mykla som plecami. Bill sa zasmial a pokrútil hlavou.

Bill: „A nebojíš sa, že keď sa s ním rozídeš a...zistí, že my dvaja...neurobí ti niečo?" opýtal sa ustarostene.

„A čo? Veď mám teba a ty ma ochrániš nie?" usmiala som sa. Bill ma pohladil po tvári, pobozkal ma na čelo a prikývol.

Bill: „Ale...keď ho ľúbiš tak to nerob..." povedal smutne a uprene sa mi díval do očí.

„Lenže ja už nechcem byť na druhom mieste," pokrútila som hlavou.

Bill: „No...lenže aj u mňa budeš až na druhom mieste."

„Hej, ale u teba viem, že aspoň raz za deň si na mňa nájdeš čas a nie raz za dva týždne..."

Bill mi odhrnul vlasy z tváre a prezrel si ma.

Bill: „Nechcem aby si to potom ľutovala..."

„Nebudem to ľutovať," pokrútila som hlavou.

Bill si len vzdychol a objal ma. Zaboril tvár do mojich vlasov a zavrel oči.

Bill: „Fakt chceš nechať niekoho koho ľúbiš pre niekoho, kto ľúbi teba?" pošepkal. Usmiala som sa a pozrela som naňho. Pohladila som ho po tvári a pobozkala som ho.

„Chcem. Lebo ten koho ľúbim ja, mi za to nestojí, no zato ten, ktorý ľúbi mňa sa pomaličky stáva tým, ktorého ľúbim aj ja," usmiala som sa.

Bill: „A veľmi pomaly?" opýtal sa neisto.

„Veď už je to pomaly...mesiac..." usmiala som sa. Pohladil ma po tvári a nosom sa obtrel o ten môj. Usmiala som sa.

Bill: „Ľúbim ťa. "

„Zajtra ti to poviem aj ja."

Bill: „Až zajtra?!" opýtal sa zúfalo. Tvárou som sa k tej jeho priblížila na milimetre.

„Ľúbim ťa," usmiala som sa a pobozkala som ho.

Bill sa znova zvalil na gauč a zavrel oči.

„Chceš spať?" opýtala som sa s úsmevom a pohladila som ho po tvári.

Bill: „Strašne," pošepkal a pozrel na mňa. Usmiala som sa.

„Poď si ľahnúť hore..."

Bill: „Jedine ak pôjdeš so mnou."

„Si píš, že pôjdem s tebou. No poď," vstala som a chytila som ho za ruky. Bill sa len uškrnul a ani s ním nehlo.

„Billíííí..." zatiahla som zúfalo.

Bill: „Musíš ma odniesť. Som strááášne unavený, " uškieral sa.

„Tak ťa tu nechám a pôjdem sama," pustila som ho a šla som do izby. Pri schodoch ma však dobehol a objal ma.