(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme 20.diel

***Tom***

Znudene som sledoval telku. Hovädsky som sa nudil, pretože ak by som si sem doviedol nejakú holku, Bill by mi na to prišiel a...

Sťažka som preglgol. Ani na to nechcem myslieť. On je schopný odtrhnúť mi gule. A ešte jedna vec! Nebol som s jeho autom v servise!!!!! Ten ma už fakt odstrelí...

Zrazu som začul, že tresli dvere. Nechápavo som sa tam pozrel. Zrazu sa v obývačke objavil Bill.

Bill: „Čau..."

„Eeee....a ty tu čo robíš?" zaklipkal som očami.

Bill: „No...bývam tu?" poťukal si po čele a zobliekol si bundu, ktorú prehodil cez kreslo a zvalil sa doň.

„Ehm...nejak skoro, nie?"

Bill: „No....nemal som veľmi chuť sa premávať o štvrtej ráno po uliciach a k tomu PEŠO!" kyslo sa zaxichtil.

„Jasne, čo ak by niekto znetvoril tú tvoju krásnu tváričku. To by bol koniec Tokio Hotel a zrejme aj tvojmu romániku s Natalie," uškrnul som sa. Bill ma prepálil pohľadom.

Bill: „Haha...bol si s autom v servise?"

„Nooo...ehm...mal som dnes toho veľa a..."

Bill: „Ďakujem! Zas musím ísť pešo!"

„Prepáč. Keď som si na to spomenul, bolo už zavreté..."

Bill: „Tak si vezmem tvoje auto. " Vytreštil som naňho oči.

„Tak na to zabudni! Čím skôr!" výhražne som naňho pozrel. Len sa uškrnul.

„A ako si na tom s Natalie?" rýchlo som zmenil tému.

Keď som sa na to opýtal, Bill sa rozžiaril ako slniečko.

Bill: „Úžasne..."

„Aha...tak potom fajn," usmial som sa.

Bill: „Fajn? A viac sa neopýtaš? Či som ju pretiahol? Koľkokrát som sa s ňou bozkával?! Či spolu chodíme?!"

„Eeee...niečo z toho ste už stihli?" pochybovačne som naňho pozrel.

Bill: „Hej...ale nie to prvé!"

Len som sa uškrnul.

„Dobre...nič som nepovedal," uchechtol som sa.

Bill: „Super. Idem spať. Zajtra totižto idem znova PEŠO!"

Len som sa naňho zazubil na čo mi ukázal vztýčený prostredník a šiel preč. Uškrnul som sa a zas som pozeral telku...

***Sebastian***

Keď som sa opäť vrátil k baru, už tam boli všetci traja.

„Super, že ste tu chalani. "

Mark: „Hej...Tak čo bolo také súrne?"

„Poďte dozadu..." otvoril som dvere a chalani šli do pracovne. Posadili sa a spýtavo sa na mňa dívali.

Karl: „Tak?" Posadil som sa k stolu.

„Zajtra večer, keď ten kretén pôjde od Nat, trošičku sa s ním pohráte..."

Chalani sa na seba usmiali.

Mark: „Konečne..."

„Hej... Kde v riti je Dylan?!" rozhodil som rukami a prepálil som ich pohľadom.