(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme 9. diel

***Sebastian***

Vpálil som do baru a chalani na mňa len vycivene čučali.

Karl: „Čo sa deje?"

Posadil som sa za stôl a zhlboka som sa nadýchol.

„Ten debil Kaulitz mi lezie za holkou!" zavrčal som.

Mark: „Počkaj...Tom?!"

„Nie...To by som ho rovno zabil! Jeho brat..."

Brian: „Kaulitz mladší? Veď ten je neškodný."

Pozrel som na nich a uškrnul som sa.

„Kde je Dylan??"

Karl: „Zotavuje sa..."

„Fajn. Nech si zapamätá, že moju holku mlátiť nebude." Chalani len súhlasne prikývli.

„Katy?!" zakričal som k baru. Len sa usmiala a po chvíli mi doniesla pitie.

„Ďakujem, si poklad," pobozkal som ju a odišla. Zas som pozrel na chalanov.

„Brian. Ďalší týždeň musím byť v bare takže mi budeš dávať pozor na čaju." Brian sa uškrnul.

Brian: „To ju mám akože pekne strážiť?!"

„Vyhoď si spôsob, na aký myslíš, z hlavy! Budeš len hliadkovať pred jej domom a budeš mi pekne hlásiť kto do jej domu vojde, a kto z neho vyjde! A hlavne ak to bude Bill!!"

Brian: „Fajn."

„Ak za ňou bude chodiť..." na chvíľku som sa odmlčal a potom som sa doširoka usmial.

„Trošku sa s ním pohráte..." žmurkol som na Karla a Marka. Len s úsmevom prikývli.

Mark: „Bez problémov."

„Počkaj počkaj! Dáte mu na hubu vtedy, keď vám to poviem ja, dobre??!"

Prikývli.

„Fajn. Ak to všetko spravíte bez jedinej chybičky....na konci týždňa vás bude čakať odmena..." Chalani sa na seba uškrnuli.

Mark: „Sladká?!"

Usmial som sa.

„Podľa toho, ako to všetko klapne...ale myslím, že dosť..." usmial som sa, vzal som si pohár s pitím a vstal som.

„Takže sme dohodnutí. Teraz ak dovolíte, idem makať! Ako vidíte, je tu dosť hostí..." uškrnul som sa a šiel som k baru.

***Bill***

S Natalie sme sa skvele porozprávali. Kecali sme o hocičom len aby som ju naviedol na iné myšlienky a aby neustále nemyslela na to isté. Bolo asi pol dvanástej, keď som si všimol, že je už unavená.

„Asi už pôjdem."

Natalie: „Fakt?" smutne na mňa pozrela.

„Hm...som unavený...a aj ty si potrebuješ pospať," usmial som sa a pohladil som ju po tvári. Len sa usmiala.

Natalie: „Dobre," prikývla. Vstal som, no chytila ma za ruku.

Natalie: „Ja len...ostaneš prosím kým nezaspím? Bojím sa ostať sama," pošepkala smutne. Len som sa usmial a prikývol som.

„No poď," vstal som, vzal som si bundu a šli sme hore do izby. Keď som zavrel dvere, Nat sa na mňa pozrela.

Natalie: „Eee....mohol by si sa otočiť? Rada by som sa prezliekla..." nevinne sa usmiala. Len som sa usmial a otočil som sa. Po chvíľke sa ozvala.

Natalie: „Už môžeš..." Otočil som sa a usmial. Už ležala pod perinou.

„A mám ti povedať aj rozprávku?" uškrnul som sa a podišiel som k posteli.

Natalie: „Ale len peknú," usmiala sa. Posadil som sa k nej na posteľ a ona sa ku mne hneď pritúlila. Len som ju pevne objal a pobozkal do vlasov.

Natalie: „Som rada, že si tu...." pošepkala a stisla moju ruku v tej svojej.

„A ak by tu bol Sebastian? To by si nebola rada?"

Natalie: „Lenže Sebastian...to je niečo iné. On je môj chalan a...aj tak nikdy nemá čas...večne je v tom poondiatom bare. Lenže viem, že na Teba sa môžem vždy spoľahnúť. A nikdy ma nenecháš v štichu. Alebo?" zdvihla hlavu a pozrela na mňa. Pokrútil som hlavou a pohladil som ju po tvári.

„Nikdy..." pošepkal som a pevne som ju objal. Chytila ma za ruku a zavrela oči. Nastavil som si budík na jednu ak by som náhodou zaspal a pritúlil som si ju k sebe.

***

Samozrejme, že som zaspal. Zobudil ma až budík. Rýchlo som ho vypol aby som nezobudil Natalie a rozospato som sa posadil. Natalie spinkala ako anjelik. Opatrne som vsal z postele a zakryl som ju.

Natalie: „Už ideš?" opýtala sa potichu a stále mala zavreté oči. Usmial som sa a posadil som sa k nej. Pohladil som ju po tvári.

„Musím...ale ešte prídem...neboj," pošepkal som a dlho som ju pobozkal na čelo. Mal som sto chutí pobozkať ju na pery a povedať jej ako veľmi ju milujem, no nemal som odvahu.

„Ešte spi. A nech sa ti snívajú krásne sny," pošepkal som jej a dal som jej pusu na líce. Len sa sladko usmiala a zababušila sa do periny. Usmial som sa a šiel som k dverám. Keď som mal ruku položenú na kľučke zrazu sa ozvala.

Natalie: „Ľúbim ťa Sebastian," pošepkala. Tie slová sa mi zabodli do srdca ako tucet dýk. Bolelo to. Strašne. Rýchlo som otvoril dvere a vyšiel som z izby. Chrbtom som sa oprel o stenu a zosunul som sa na zem. Zaboril som tvár do dlaní a rozplakal som sa. Bez zábran som plakal...toto bolelo. Prečo vždy všetko krásne musí dojebať ten kretén?! Nenávidím ho! Nenávidím!! Najradšej by som ho zabil!

Po chvíli som sa postavil, ešte som chvíľu počúval či Nat spí a keď som si bol sto percentne istý, zbehol som dole a vyšiel som von. Spod črepníka som vybral náhradný kľúč a zamkol som dvere tak ako ma Nat prosila. Kľúč som vrátil na miesto a šiel som k autu. Nastúpil som, ešte posledný krát som pozrel na jej okno a šiel som domov. Celú cestu mi po tvári stekali slzy.

Prečo som jej nič nepovedal? Prečo som do šľaka mlčal? A tie slová... Sebastian je odporný sviniar! Vždy všetko doserie! Naštvane som vpálil do domu. Vyzul som sa pričom som sa skoro zabil, keďže oči som mal plné sĺz a nič som nevidel. Všade bola tma. Čuduješ sa Kaulitz? Veď sú dve hodiny ráno. Vyšiel som hore do izby a zatresol som za sebou dvere. Zúfalo som sa posadil na posteľ, rukami som si objal kolená a rozplakal som sa. Cítil som sa mizerne, pretože viem, že nemôžem nič urobiť. Jasne, mohol by som jej povedať všetko, ale pochybujem, že by mi uverila. Ľúbi ho. Ona ho ľúbi a ja som len blbý kamoš, ktorý kvôli nej urobí čokoľvek.

Vzal som tenisovú loptičku zo stola a hádzal som si ju o stenu až kým mi do izby nevpálil rozospatý Tom.

Tom: „Bože Bill! Mohol by si aspoň raz v noci neponocovať a nehádzať s tou debilnou loptičkou o moju-" zarazil sa. Pomaly zavrel dvere a podišiel k mojej posteli.

Tom: „Čo sa stalo?" opýtal sa vystrašene a posadil sa ku mne. Chytil som loptičku do ruky a mlčky som si ju prezeral pričom mi po tvári stekali slzy.

Tom: „Braček..." povedal zúfalo. Pozrel som naňho.

„Ja to nezvládnem..." pošepkal som a zúfalo som sa naňho díval.

Tom: „Č-čo?!"

„Všetko je to zbytočné. Všetko! Ona ho miluje Tom a ja....ja som len kamoš..."

Jennifer.