Cesta Za Slobodou

3.

„My máme Veritaserum a čo vy?" opýtal sa Blaise v šatni po tréningu keď sme sa prezliekali z dresov. „My felix." odvetil som pričom som sa uškrnul. Tu máš to tvoje veritaserum Grangerová. „A čo ty Pansy?" opýtal sa Blaise no potom si uvedomil že tam nie je. „Odišla priamo z ihriska, ani nešla do šatne." oznámil nám Theodor Nott, náš spolužiak. „Kam išla?" nechápal Blaise ale ja som nevedel odpovedať. Pansy vždy z ihriska odchádzala s nami. Išli sme do klubovne a upíjali sme z vína ktoré sa podarilo Blaiseovi prepašovať z Rokvillu. „Je to žena... možno vieš....nejaké tie jej ženské ťažkosti." povedal som neisto a radšej sme to nechali tak. Hádam nám to potom povie. No keď sme prišlo do klubovne nebola tam. Čudné. 

„Kam si včera zmizla?" opýtal som sa jej hneď ráno ako sme kráčala na transfiguráciu. „Bola som s Potterom." odvetila jednoducho. „Čo?" chcel som sa uistiť či som počul dobre. „Tá úloha Draco! Na rozdiel od teba som si to nenechala na pol hodinku pred tréningom." Neveriacky som si ju premeral. Hovorila to so zvláštnym kľudom. „Keď sme pri našich chrabromilských spolužiakoch....Potter mi včera povedal zaujímavú vec." začala podozrievavo a mne bolo úplne jasné že to má niečo so mnou, súdiac z jej pohľadu. „Počúvam." odvetil som nezaujato. „Vraj ťa videl pred dvomi dňami pred ich klubovňou s Grangerovou." zarazene som sa zastavil. „A prečo to konkrétne tebe vešal na nos?" opýtal som sa namrzene. Pokiaľ viem toto nemá nič z úlohou z elixírov! 

„Dostali sme sa k tomu úplnou náhodou a teraz neodbočuj od témy!" ohriakla ma a čakala na vysvetlenie. Tak som jej teda povedal čo sa stalo a ona si ma podozrievavo premeriavala. „Ahojte." pozdravil nás Blaise a sadol si do lavice za nami. Pansy nahodila úsmev a bol som rád že to nemusím znova vysvetľovať ešte aj jemu. No bolo mi jasné že sa k tejto téme ešte vrátime, hoci ja som to nepokladal za nič dôležité. Zvyšok dňa prebehol veľmi pokojne. Až podozrivo. Žiadne testy, eseje... Po vyučovaní som zašiel za Snapeom, s ktorým som tento rok akosi obmedzil kontakt. Vedel som o čo ho mama žiadala ale ja som nemal chuť počúvať jeho rady. Nech by som urobil čokoľvek...skončím ako vrah.

„Prečo práve Felix?" opýtal sa a premeral si ma pohľadom. „Netvárte sa že to neviete." odbil som ho mrzuto. Snape bol dobrý človek, bol to naozaj dobrý učiteľ a priateľ čo sa mojej situácie týkalo. „Mal by si byť opatrný, veľmi dobre vieš že slečna Grangerová nie je hlúpa ani slepá! Práve naopak je veľmi všímavá a domýšľavá!" otrávene som pretočil očami. „Ja viem. Mám to pod kontrolou." „Tak ako s Katie Bellovou?" opýtal sa ma odmerane. „Dáte mi tú knihu alebo ma budete poučovať?" Snape zmĺkol a z police vytiahol starú knihu. „Strana 67. Dávaj si pozor je to veľmi náročný elixír." len som mykol hlavou a vypadol som odtiaľ. Vedel som že mi nechce zle ale nemal som chuť sa pozerať na to ako ma ľutuje. Videl som mu to v očiach odkedy som prial temné znamenie. Ľutoval ma ale to mi aj tak nepomohlo. Žiadna ľútosť to znamenie neodstráni.

Knižnica bola poloprázdna. Našťastie. Nemal som chuť na tisíc pohľadov. Grangerová sedela na rovnakom mieste ako včera. Sedela s hlavou ponorenou v knihe. Aké nezvyčajné. Strapaté kučeravé vlasy jej zábavne padali do tváre pretože sa ich stále snažila neúspešne zastrčiť za ucho. Zaujato sa pri tom mračila a na perách jej bolo vidieť ako si číta text. „Predpokladám že máš ten elixír už naštudovaný naspamäť." povedal som namiesto pozdravu a prisadol som si tak ako včera. „Nemôžeš tie nohy dať dole?" opýtala sa vážne. „A nemôžem si ich tam nechať?" vrátil som jej otázkou. Nijako som jej nezavadzal tak nechápem prečo sa musí sťažovať. „Rob si čo chceš." zavrčala a prudko zavrela knihu. Na moment som sa zarazil. Bola teda riadne podráždená.

„Hej a teba kto takto nasral?" opýtal som sa s úškrnom. Ja som to výnimočne nebol. „Čo keby sa staral o seba a prejdeme k elixíru?" prebodla ma pohľadom ale jej pohľad nebol nenávistný ako som čakal. Práve naopak. Bol zlomený. Ledva zadržiavala slzy. „Grangerová si v poriadku?" opýtal som už bez úškrnu a s vážnym hlasom. Rozhodne nebola v poriadku a muselo ju naozaj niečo poriadne položiť keď sa takto pomaly zložila predo mnou. „Potrebujeme zohnať...šupiny vodných ľudí a tie...z čierneho jazera." rozhovorila sa koktavo len aby mi nemusela odpovedať. No hlas sa jej triasol a to jednoducho nedokázala skryť. „Počúvaj ma..." zastavil som ju a pričom som ju chytil za ruku, ktorá sa jej triasla na stole. 

„...Choď si odpočinúť asi by si potrebovala byť chvíľu sama. Necháme to na zajtra ja si zatiaľ naštudujem tvoju knihu aby sme mohli potom začať fajn?" opýtal som sa a druhou rukou som si zobral knihu, ktorú čítala keď som prišiel. Potom som si uvedomil ako ju vlastne držím a rýchlo som jej ruku pustil. Ona sa na mňa vyplašene pozrela a v tom jej vyšla prvá slza. Schmatla svoju tašku a rozbehla sa preč. Nechal som to tak. Bola poriadne vyvedená z miery a toto bolo už po druhýkrát čo som ju videl plakať čiže sa musela cítiť naozaj dosť mizerne. Pozrel som si knihu ktorú mi tam nechala a začal som čítať. Po chvíli som vytiahol knihu ktorú mi dal Snape aby som to mohol porovnať. Prísady boli rovnaké takže to nebol problém a čo sa týkalo postupu boli tam len malé nepatrné rozdiely na ktoré sa opýtam Snapea.

Bolo takmer desať čo znamenalo večierku. Pobalil som si teda knihy,  keď som zbadal na zemi spadnutý prútik. „Merlina Grangerová to naozaj?" Opýtal som sa sám seba neveriacky. Celkom ma začalo zaujímať čo sa jej stalo keď dokázala vytratiť prútik! Odišiel som z knižnice a mieril som do chrabromilskej veže. Nebol som ani na pol ceste keď som začul výbuch smiechu. „Hovorím ti že stojí za to. Len mi stále uteká, nechápem prečo je taká tvrdohlavá a nemôže sa trochu podvoliť nič lepšie aj tak nezažije! Daj mi ešte pár dní a potom si to môžeš vyskúšať ty!" Ďalší smiech. „Ja ti neviem Cormac mňa Grangerová nebere, nebavia ma nudné šprtky čo keby sme skúsili takú Parkinsonovú? Tá je divokejšia!"

Zastavil som a zaťal ruky do pästí. Hnev vo mne vrel a a môj dych sa zrýchľoval. Už mi došlo prečo Grangerová plakala. Ten magor Mcglagen ju chcel dostať a ona ho odmietla a on to nevedel pochopiť! Išlo mu len o to aby ju donútil vyspať sa s ním! A moja Pansy?! Skúsia sa tí dvaja sukinsynovia dotknúť mojej priateľky a dolámem im všetky kosti! Alebo to urobím hneď teraz za obe tie nevinné dievčatá!