Cesta Za Slobodou

15.

„Hovorím vám že to nedopadne dobre!" Okamžite som sa strhla. Hodila som denník späť do skrine, zavrela som ju a rýchlo som vliezla pod posteľ, práve vo chvíli keď sa otvorili dvere. „Máš snáď iný plán?" Zavrčala po ňom Pansy. Okamžite sa mi rozbúchalo srdce. Asi nebudú moc nadšený keď ma tu nájdu. Nesmú! Viem čo chcú urobiť a musím im v tom zabrániť! „Čušte do pekla!" Okríkol ich Malfoy. „Musím vymeniť tie medoviny a o Hermionu sa postarám potom." Povedal rozhodnuto a posadil sa na postel. Cítila som to pretože matrac nadomnou sa prehol. „Draco si si istý že to chceš urobiť? Už to potom nevrátiš späť a...nikdy som nevidel aby ti na nejakej žene takto záležalo a..." Blaise sa zastavil v strede vety a s povzdychom si tiež sadol na inú posteľ, len som počula vrzganie.

„Práve preto to musím urobiť. Nerozumieš tomu?! Chcem ju chrániť pretože...pretože...." „Pretože ju miluješ." Doplnila ho Pansy. „Áno." Priznal porazene. „Ja si myslím že to nedopadne dobre ani jedno ani druhé. Hermiona je tvoje najväčšie šťastie aké práve máš a práve ona by ťa mohla z tých smrťožrútskych sračiek dostať no namiesto toho ju necháš na teba zabudnúť a kúpiš si jednosmerný lístok do Azkabanu!" Mala som chuť spod tej postele vyliezť a objať Zabiniho! On jediný má všetkých desať po kope! „Blaise ja si myslím že máš pravdu ale v našej situácii...ona je humusáčka je to pre ňu príliš nebezpečné. Je mi ľúto Blaise toto nie je romantický film nebude to mať šťastný koniec." Vložila sa do toho zase aj Pansy a ja som vedela že Malfoy už je z nich na dne. Každý hovoril niečo iné.

„Prepáč Blaise. Pokiaľ ju to ochráni urobím čokoľvek, Pansy má pravdu toto nebude mať štátny koniec." Povedal rozhodnuto a vstal z postele. Zobral zo skrine zabalenú fľašu, ktorú som si predtým nevšímla a spolu s Pansy sa dali na odchod. „Ty nejdeš?" Opýtala sa Blaise ktorý stále ležal na svojej posteli. „Nie, chcem si trochu oddýchnuť." Povedal pokojne načo som si v duchu zanadávala. Teraz tam budem ležať do druhého dňa. „Ach." Povzdychol si Blaise odrazu a s rozbehol skočil na Malfoyovu posteľ pričom ma madrac zatlačil na podlahu. Zaťala som zuby a snažila som sa nehýbať. Čo to ten magor robí? Znova poskočil na posteli. A znova. Znova. Znova. DO RITI! „Ako dlho ešte vydržíš?" Opýtal sa odrazu so smiechom. Okamžite som vyliezla spod postele a hádzala som po ňom všetko čo mi prišlo pod ruky.

„TY JEDEN ODPORNÝ SLIZKÝ HAD! VEDEL SI ŽE SOM TAM A SKÁKAL SI MI PO HLAVE!" Kričala som rozzúrene no on sa len smial. „Dobre prepáč už dosť. V tomto môžeme pokračovať neskôr teraz musíme vyriešiť niečo vážnejšie." Povedal vážne a ja som položil knihu elixirov späť na stôl. „Aj ty vieš že ten ich plán je na hovno však?" Opýtal sa s nádejou a ja som prikývla. „Musíme ich zastaviť." Povedal a ja som opäť súhlasné prikývla. „Kedy to chcú urobiť?" Vyzvedala som. „V piatok. Večer ju chce zavolať do astronomickej veže." Sadla som si vedľa neho a premýšľala som nad vhodným riešením. „Takže máme štyri dni. Počuj myslíš že je to medzi nimi naozaj také vážne?" Dúfala som že on mi konečne môžeme prísť na to ako to vlastne je. Blaise mykol plecame a nervózne sa poškrabal na zátylku.

„Myslím že medzi nimi fakt je niečo neopísateľné ale...asi si to nevybralo dobré načasovanie. Asi by okolo toho nebol taký cirkus nebyť Voldemorta a blížiacej sa vojny." S jeho názorom som plne súhlasila. Lenže presne taká situácia bola čiže sme nemohli polemizovať nad tým čo by bolo keby. „Podľa mňa Hermiona dokáže docieliť to aby sa Draco vzoprel tomu celému ale nebude to také jednoduché." Dodal a vyskočil na nohy. „Pozývam ťa na pivo čo na to povieš? Ako ospravedlnenie že som skákal po tej posteli." Navrhol s úškrnom načo som mala chuť ho zmlátiť. „Fajn." Súhlasila som nakoniec no potom som si spomenula na Hermionu. „Ehm je tu ešte jeden malý problém." Blaise sa zvedavo otočil zase tvárou ku sme a čakal na vysvetlenie. „Hermiona mala tušenie že niečo plánujete a preto som sem vlastne šla. Musím ísť za ňou a povedať jej že bol tu a že sa nič nedeje...bude to tak lepšie kým my dvaja niečo nevymyslíme."

Dohodli sme sa že sa stretneme o pol hodinu pri hlavnej bráne zatiaľ čo zbehnem nájsť Hermionu. Našťastie som na ňu natrafila celkom rýchlo. „Mala by si si ísť oddýchnuť. Chcela si sa mu vyhýbať a je to ešte len prvý deň a už si ho hľadala. Choď si ľahnúť ja idem...za Deanom a potom sa uvidíme." Hermiona bola dosť vykoľajená takže ma našťastie celkom rýchlo poslúchla. Blaise ma už čakal na dohodnutom mieste. „Čo ak nás niekto prichytí?" Opýtala som sa s úškrnom. Úprimne mi to bolo jedno väčšinou sa mi z toho vždy podarilo vykrútiť no Blaise bol neslávne známy tým že mal problém s dodržiavaním večierky. „Nie ak budeme rýchlo utekať." Uškrnul sa a spokojne kráčal ďalej. „Dve datelinové pivá." Objednal keď sme vošli k Trom metlám. „Čo ak nás niekto uvidí spolu?" Opýtal sa ma odrazu pri stole.

„Čo by malo byť?" Vrátila som mu otázku. „Ak si myslíš že ma trápi či ma niekto vidí so slizolinčanom si na omyle. Ja seriem na tie hlúposti." Dodala som rozhorčene. „Si výnimočná Ginny Weasleyová vieš o tom?" Uchechtol sa a odpil si z piva. „Ale nehovor a to už prečo?" Nedala som sa zaujať tými jeho rečami. Každý vie že je sukničkár a má vždy ústa plné lichôtok. „Si panovačná a sebavedomá, priebojná a odvážna a veľmi prefíkaná a navyše si krásna žena čiže je to perfektná kombinácia pre riadny mrchu." Povedal spokojne načo som vybuchla do smiechu. „Hovorí sa o tebe že vieš rozdávať vynikajúce komplimenty ale neviem či sa ti podarí získať nejaké dievča na to že jej povieš že je mrcha." Stále som sa smiala hoci som sa snažila hovoriť súvisle.

„Takže si myslíš že ťa chcem získať?" Opýtal sa s úškrnom načo som som sa uchechtla a prekrížila si ruky na hrudi. „Ty mi povedz. Prečo by si ma inak pozýval na pivo v čase keď tu nikto nie je, je tma, vonku zúri nebezpečenstvo a ako lepšie zapôsobíš na ženu ako tak že ju zoberieš pod svoje ochranné krídla keď je vystrašená sama v noci." Po celý čas som sa nakláňala cez stôl a približovala som sa k nemu tvárou čoraz bližšie počas toho ako som hovorila šeptom bez toho aby som sa mu prestala dívať priamo do očí. Po tom ako som dohovorila Blaise sa ani nepohol no potom sa zasmial a uvoľnene oprel. „Tak toto bolo perfektné, povedz mi ako si s takýmito schopnosťami mohla skončiť pri takých úbožiakoch ako je Corner a Thomas." Nechápavo rozhodil rukami a ja som sa pretočila očami.