Cesta Za Slobodou

20.

Z pohľadu Hermiony

Ráno som sa zobudila po lepšej noci ako niekoľko dní pred tým. Mala som pocit že sme sa konečne niekam posunuli keďže sme sa s Harrym dohodli že pôjdeme požiadať Dumbledorea o pomoc. Dnes mal Harry vybaviť tú vec so Slughornom a zajtra sme sa mohli pustiť do našich vecí. Chudák Ron mal ešte niekoľko dní ležať v nemocničnom krídle a stále spať. Budeme mu mať čo vysvetľovať keď sa preberie. Práve som sa česala v kúpeľni keď som počula že sa Ginny zobudila. Posledné dni sme na seba mali veľmi málo času takže som jej chcela o všetkom povedať hneď ráno. „Ginny chcem ti niečo....AAAA!" Vykríkla som zhrozene a okamžite som ku nej priskočila.

„Pre Merlina čo vrieskaš?!" Sťažovala sa unavene. „Čo sa ti stalo?! Kto ti to urobil?!" Kričala som rozhorčene načo sa zobudili aj Parvati a Lawender. „Ginny!" Skríkla zhrizene Lawender a pribehla k jej posteli. Ginny vôbec očividne nechápala čo myslíme. „Zbláznili ste sa?!" Kričala po nás. „Podaj zrkadlo!" Prikázala Lawender Parvati ktorá jej čo najrýchlejšie podala to ktoré mala na nočnom stolíku. Keď Ginny zbadala svoj odraz naširoko otvorila oči a zbledla. Pod pravým okom mala obrovskú modro fialovú modrinu ktorá jej siahala až na práve líce. „No do riti." Zanadávala. „Kto ti to urobil Ginny?! Musíš to nahlásiť!" Hovorila presvedčene Lawender načo som rýchlo súhlasne prikyvovala. „Nie je to tak ako si myslíte bola to nehoda." Bránila sa ale my sme jej to neverili.

„To vraví každá ktorá dostane bitku ale toto si nemôžeš nechať Ginny!" Povedala som ľútostivo pričom som ju chytila za ruku. Ona sa okamžite vytrhla obliekla si župan a len v tielku, kraťasoch a papučiach vybehla z izby. „Myslíte že jej to urobil Dean?!" Vyrobila Parvati. „Nie! Tomu neverím." Odvetila som okamžite. „Idem za ňou!" Prehlásila som a keďže som už aspoň ja bola prezlečená v uniforme vybehla som za ňou. Ginny utekala oveľa rýchlejšie a mala náskok takže som ani nevedela kam vlastne šla. Bežala som cez štvrté poschodie keď som začula hrozný buchot. Niečo sa rozbíjalo akoby...niekto bojoval. Šla som za zvukmi až k chlapčenským záchodoch. „Sektumsempra!" HARRY! Vykríkla som v duchu a okamžite som vbehla dnu.

Z pohľadu Draca (večer predtým)

„Môžeš si už konečne sadnúť?" Opýtal som sa Pansy ktorá stále chodila sem a tam po izbe. „Otrávili sme Weasleyho." Pripomenula mi zdesene. „Ja viem Pansy! Bola to nehoda!" Vykríkol som zúfalo. Snažil som sa upokojiť sám seba ale nešlo to. Všetko sa rútilo. Môj plán bol úplne na hovno! Už druhý krát som takmer zabil nevinného a navyše som stále nevyriešil Hermionu. Teraz by ma už zrejme nechcela vtedy v jej izbe zastaviť keby vedela čo som zase urobil. Možno to tušila. Keď ma začne nenávidieť aspoň bude v bezpečí. „Hej poď sem." Povedal som jemnejšie keď sa Pansy rozplakala. „Pansy." Povedal som ráznejšie a pritiahol som si ju k sebe na postel. Sedel som na okraji a ona si sadla vedľa mňa. Silno som ju objal a snažil sa ju upokojiť.

„Musím ho zabiť normálne Pansy. Tieto hlúposti... nevychádzajú a už nechcem zraniť nikoho ďalšieho." Prehovoril som vážne načo zhrozene zdvihla zrak. „To nemôžeš." Hlesla zúfalo. „Musím Pansy. Ja to viem a ty to vieš tiež. Iná cesta nie je! Je to môj osud a tak to musí byť, nemôžem s tým nič urobiť." Vedela že mám pravdu i keď to nechcela prijať. V tom sa dvere otvorili a dnu vošiel spokojný Blaise. „Kde si bol!?" Skríkla som po ňom naštvane Pansy a hodila po ňom vankúš. „Prejsť sa." Odvetil až príliš pokojne. „Super my sa môžeme trápiť a ty sa choď pokojne prechádzať aj s nejakou štetkou ktorej rúž máš okolo úst!" Skríkla rozčúlene a ja som zbadal ako Blaise zaťal zuby. „Takto o nej nehovor!" Povedal s výhražne vystretým prstom. „Poser sa Blaise!"

„TAK DOSŤ!" Vložil som sa do toho. „Pansy Blaise neurobil nič zlé, viem že si nahnevaná ale musíš sa upokojiť. Ani mne sa nepáči v akej sme situácii ale tým že sa budeme navzájom hádať sa nič nezmení." Stál som medzi nimi zatiaľ čo po sebe hádzali vražedné pohľady. „Blaise...to nie je rúž..." Povedala odrazu Pansy vyľakane a pristúpila k nemu bližšie. Na tvári nemal rúž ale krv a hodne krvi. Nevideli sme to pretože sme mali zapnutú len malú stolnú lampu. Teraz keď Pansy zapla veľký luster takmer sme obaja spadli na kolená. „PRE merlina čo sa ti stalo?!" Opýtala sa ho starostlivo a rýchlo ho ťahala nech si sadne na posteľ. „To je trochu komplikované." Povedala jemne sa uškrnul. Pansy mu rýchlo zotierala krv a prelepila rozťaté čelo a peru.

„Ty si sa s niekým bil?" Opýtal som sa aby som sa uistil hoci to bolo očividné. „Tak trochu." Priznal a cukol so sebou po tom akom sa Pansy dotkla jeho rozbitých úst. „Bolo to také malé nedorozumenie." Dodal s úsmevom no nám sa to moc vtipné nezdalo. „Počkaj chvíľu keď Pansy najprv spomenula nejaké dievča nepoprel si to ale zastal si sa jej... takže...si sa buď bil s ňou alebo s jej frajerom." Zhodnotil som a Blaise zahanbene sklopil hlavu. Takže som trafil. Pansy ho vražedne prebodla pohľadom. „Nedáš si pokoj!?" Zhúkla po ňom. „Hovorím vám že je to komplikované prosím nechajte to tak." On nás prosí?! Niečo to nesedí, napadlo mi ihneď. „Kto je to? Ako sa volá to dievča?!" Vyzvedala podráždene Pansy ale on neodpovedal. „Prečo nám to nepovieš?" Vložil som sa do toho aj ja. Takéhoto Blaisea som nepoznal. „Pretože nechcem." Odvetil jednoducho.

„Prečo nie? Blaise čo v tom ešte je? Do čoho si sa zamotal musíš byť opatrný..." Blaise naštvane vyskočil na nohy a rozhodil rukami. „Ja mám byť opatrný?! JA?! POZRITE SA NA SEBA DO RITI! TY SPÁVAŠ S POTTEROM A TY POTAJOMKY STÁLE SLEDUJEŠ GRANGEROVÚ PRETOŽE SI DO NEJ AŽ PO UŠI A JA MÁM BYŤ OPATRNÝ?! JA PRE ŇU UROBÍM ČOKOĽVEK ČI UŽ TO BUDE OPATRNÉ ALEBO NIE ALE ASPOŇ OD NEJ NEUTEKÁM PRETOŽE JU MILUJEM, KDEŽTO VY DVAJA VIDÍTE LEN SEBA! SERIEM NA VÁS!" Rozzúrený vybehol z izby a z celej sily pri tom tresol dverami. „Čo to hovoril o tom Potterovi?" Opýtal som sa zaskočene. Keď som zbadal jej výraz došlo mi že Blaise povedal pravdu. Pansy spávala s Potterom.