Cesta Za Slobodou

14.

Z pohľadu Draca

Celý týždeň som sa na to pripravoval no aj tak som to posral. Hneď ako som odišiel z jej domu premiestnil som sa k Pansy. Vedel som že jej rodičia sú s mojím otcom na nejakom ich stretnutí. Bolo mi to jedno hlavne že sme boli sami. „Nedopadlo to dobre?" Opýtala sa ma Pansy keď ma zbadala medzi dverami. „Vyzerám snáď že hej?!" Vyštekol som po nej a nervózne som ju obišiel len aby som tam nestál ako idiot. Z poličky som si zobral ohnivú whisky. „Ponúkni sa." Povedala ironicky načo som nemal chuť reagovať. „Povieš mi čo sa stalo?" Opýtala sa a tiež si naliala pohárik zlatistej tekutiny. „Pobozkal som ju." Priznal som porazene. Pred ňou by som aj tak nič neutajil.

„Draco! Chcel si to predsa ukončiť skôr než by to do presne takéhoto štádia došlo!" Vyčítala mi ale ja som dobre vedel prečo som tam šiel. No predsa som urobil všetko inak. „Ukončil som to. Všetko bude ako predtým." Povedal som presvedčene a vypil som svoj pohár. „Noto určite vidím ako sa tváriš. Keby si mohol už teraz by si bol pri nej!" Vyštekla podráždene. „Ak ju skutočne tak miluješ nemal si ju takto ohroziť! Ak to niekto zistí bude jasný cieľ!" Vedel som že sa Pansy hnevá právom. Aj ja som bol nasratý sám na seba ale keď som tam bol nedokázal som sa ovládať.

„Čo mám robiť Pansy?" opýtal som sa zúfalo. Bolo toho na mňa priveľa. „Mám jeden nápad ale nebude sa ti to páčiť." priznala a ja som vedel že sa mi to naozaj nebude páčiť. Ale mal som inú možnosť? „Hovor." Vyzval som ju rozhodnuto. „Vymaž jej pamäť. Vymaž všetky spomienky na teba za posledný mesiac. Inej cesty nie je Draco a ty to vieš. Ak ju chceš  chrániť musíš ju dostať v prvom rade od seba!" Vypili sme celú fľašu whisku pričom sme pozerali do ohňa v krbe. Potom som konečne prikývol. Súhlasil som s tým. Bola to jediný spôsob ako ju chrániť. Ja na to nikdy nezabudnem ale ona musí. Tak či tak si zaslúži viac.

Z pohľadu Hermiony

„Použiješ ten elixír čo ti dal?" opýtala sa ma Ginny vo vlaku na ceste späť do Rokfortu. „Áno, je to jeho rozhodnutie a ja ho musím rešpektovať." povedala som rozhodnuto no vo vnútri som s tým bojovala. Už som ho nemohla viac vidieť. Bola som rozhodnutá vyhýbať sa mu ako to len šlo. Ginny som povedala všetko čo sa stalo. Ona jediná to mohla vedieť. Nikto iný by to nepochopil. „Hermiona ja si myslím že takto sa problémy nevyriešia. Nemôžete sa obchádzať do nekonečna. Navyše prečo aj? Kašlať na jeho rodičov kašľať na tvoj pôvod veď ste slobodný ľudia do pekla." Ginny naštvane rozhadzovala rukami ale ja som s ňou nesúhlasila. „V tejto dobe nie je nikto slobodný." Podráždene pretočila očami. „Draco ťa potrebuje, potrebuje aby si pri ňom stála veľmi dobre vieš čo mu Voldemort prikázal! Ty si jediná kto ho dokáže zastaviť! Je na konci potrebuje niekoho kto ho odtiaľ vytiahne a ty to vieš!" Mala pravdu. Ale čo som mohla urobiť? On sám to predsa takto rozhodol.

„Ahojte čo preberáte?" odrazu sa tam objavil Harry a my sme stíchli. „Nič dôležité kde je Ron?" snažila sa zmeniť tému Ginny. Ja som nebola schopná tváriť sa že sa nič nedeje. Preto som sa zamerala na ubiehajúcu krajinu za oknom a zvyšok cesty som neprehovorila. Na večeri som si sadla chrbtom k slizolinskému stolu no nepomohlo to. Stále som mala nutkanie pozrieť sa tam, pozrieť sa či sa na mňa pozerá, možno by som v jeho očiach uvidela aspoň náznak niečoho. „Nie je tam a už sa v tom nevŕtaj!" zašepkala mi Ginny cez stôl, čím ma prebrala zo zamyslenia počas toho ako som sa vŕtala v jedle. Okamžite som sa otočila. Pri stole nebol ani on ani Pansy ani Blaise. Ihneď som začala rozmýšľať kde môžu byť, no nič mi nenapadlo...hoci iba ak....

„Musím ho nájsť!" zašepkala som Ginny keď sme kráčali z veľkej siene. „Prečo?" nechápala a stále sa obzerala či niekde nie je. „Myslím že niečo chystajú...s tou úlohou." naznačila som jej ktorú konkrétnu úlohu myslím ale nemohla som povedať nič viac aby to nikto náhodou nezačul. „Tak fajn ja idem do ich klubovne a ty do núdzovej miestnosti!" zavelila Ginny a rýchlo sme sa rozdelili. Ginny mala dobré vzťahy asi so všetkými fakultami. Ju mal naozaj takmer každý rád. Vždy som vravela že je výnimočná. Ponáhľala som sa do núdzovej miestnosti no nezdalo sa žeby tam niekto bol.

Z pohľadu Ginny

Neverím že toto naozaj robím. Hovorila som si v duchu ako sme kráčala...lepšie povedané utekala, cez žaláre. Túlam sa pred večierkou po hrade aby som našla Draca Malfoya a zabránila mu splniť smrťožrútsku úlohu. Fakt skvelé. Asi o tomto šialenstve napíšem knihu, pretože je to čoraz zaujímavejšie, kto vie čo sa ešte poserie?! „Hej Colin!" zakričala som na svojho spolužiaka ktorý práve vchádzal do slizolinskej klubovne. „Ak ma pustíš bez otázok s tým že to nikomu nepovieš nenápadne presvedčím Allyson aby ťa zobrala na ďalší Slughornou večierok." navrhla som pretože som vedela že na toto mi ihneď skočí. Je do nej zamilovaný už mesiace a ona je jednoducho príliš slepá aby to videla. „Vďaka Ginny, tak poď a dávaj pozor aby ťa nevidel nikto kto by nemal." rýchlo som poďakovala a bežala som do chlapčenských internátov. Milión chodieb a ja mám hľadať tú správnu čo najrýchlejšie. Super, hovorím že je to čoraz lepšie.

Tretiaci....štvrtáci....podľa mien na dverách som dúfala že to naozaj ide podľa ročníkov a ja nie som na opačnom konci. „Áno!" zvískla som nadšene keď som zbadala cedulku s tými správnymi menami. Draco Malfoy, Blaise Zabini, Theodor Nott, Gregory Goyle a Vincent Crabbe. Ak ma tu niekde nájde z tohoto sa fakt nevykecám. Priložila som ucho na dvere ale nič som nepočula. Pomaličky som skúsila kľučku. Jemne som nakukla no nikoho som nevidela tak som vošla dnu. Prázdne. To je dobré aj zlé. Aspoň sa tu môžem trochu poobzerať. Na dverách z jednej skrine bol prehodený Malfoyov dres. Tak som sa teda pozrela aj do skrine veď keď už som tu...

Samé obleky. To ten chalan vážne nenosí nič iné? Všetko čierne, pár bielych školských košieľ a to bolo asi všetko. Tak moment. Vzadu v skrini som našla zašitú škatuľu. Bol v ňom denník. Teda Malfoy nevyzerá ako niekto kto si píše denník. Zvedavo som ho otvorila keď mi z neho vypadlo niekoľko fotiek. Bol na nich Draco so svojou mamou a so svojimi priateľmi no tá posledná ma zaujala najviac. Bola na nej Hermiona. Sama pre seba som sa uškrnula. Ja som to vedela, hovorila som si spokojne. Otvorila som ho na náhodnej strane a čítala som:

4. August 1994
Otec zase vybuchol. Vraj mu robíme hanbu. Vraj nie som jeho syn veď som taký zbabelec. Kiež by som nebol. Ale nie čo by potom robila mama? Vraj sa vrátil Voldemort a ja sa musím pripraviť na stretnutie s ním. Budem v jeho radách. Fakt super po ničom inom netúžim. Kiežby moja príprava nespočívala na kúzle cruciatus. Chcel aby som sa ho naučil...na matke... radšej umriem akoby som jej mal niekdy ublížiť. Ale ublížil som. Nedokázal som ju ochrániť. Za moje zbabelstvo sme dostali obaja. Prečo nie len ja? Ako ju mám chrániť? Dúfam že jedného dňa budem ozajstný smrťožrút a budem schopný zabiť ho. Ale najprv mu urobím všetko čo robil celé tie roky mame. Viem že ona to nechce, nechce aby som bol ako on ale pre ňu urobím čokoľvek a jedného dňa budem schopný ochrániť ju.

4. Marec 1989
Dnes som bol v nemocnici. Mám tri zlomené rebrá. Otec sa nahneval pretože som mame pomáhal v záhrade. Vraj toto smrťožrúti nerobia. Neviem čo to znamená. Mama tvrdí že sa nemusím báť že jedného dňa zistím že je dobre že to robím a že nie som smrťožrút. Mama na mňa raz bude hrdá. Nechcem byť ako otec. S ním je smutná. Stále ju bije. Neviem prečo je stále s ním. Nenávidím ho.

18. Apríl 1995
Vrátil som sa domov na veľkú noc. Mama ležala v izbe s modrinami. Zase ju zbil. Vraj bola drzá. Nenávidím ho. Chcel som aby mama ušla ale nemôže, vraj ju vždy nájde. Nedokážem sa na to už viac pozerať. Snažil som sa premôcť ho ale skončilo to len tým že sa nakoniec ona musela starať o mňa pretože ma zbil a použil cruciatus tak že som nedokázal vstať.

7. Október 1993
Pansy dnes prišla ku nám prespať. Mala na tvári škaredé modriny. Aj ju bije otec. Vraj sa dozvedel že sa v škole rozprávala s nejakým humusákom. Tuším to bol Finighen. Mama jej dala obklady a teraz spí. Dúfam že sa bude cítiť lepšie, bojím sa o ňu. Nikdy nesmiem dovoliť aby jej niekto ublížil! Ale čo zmôžem proti jej otcovi?! Nič...tak isto ako proti svojmu.

6. Január 1996
Dnes sa vraciame späť do školy. Bojím sa. Úprimne sa bojím. Som pripravený ochrániť Hermionu. Musím jej vymazať pamäť. Najradšej by som ju vymazal aj sebe. Je to výnimočné dievča a práve preto to musím urobiť. Musím ju chrániť ak ju naozaj... milujem? Viem ja vôbec čo to znamená? Viem len to že ju chcem chrániť a preto urobím čokoľvek. Pansy mi pomôže hoci Blaise s tým nesúhlasí ale...