Cesta Za Slobodou

24.

„Čo ty o tom vieš!" Vyštekla po mne naštvane. „Viem to že ťa Harry nadovšetko miluje! A ty si ho opustila pričom on je ten ktorý ti dokáže pomôcť! Ak nechces byť smrťožrútka ako tvoji rodičia a chceš iný život!" Povedala som panovačne a dúfala som že jej to možno otvorí oči. Keby som ju dostala na našu stranu bolo by ľahšie dokázať Malfoyovi že nie je ešte všetko stratené. „Nič o mne nevieš! Nevieš aké to je! Netušíš čo sa stane všetci moji milovaní zomrú!" Vykríkla po mne zúfalo. „Nemusí to tak byť, viem ti pomôcť... vlastne ja Blaise chceme pomôcť nie len tebe ale aj Dracovi." Prekvapene otvorila ústa a nevedela čo má povedať. Možno si myslela že si len vymýšľam. „Pozri Pansy viem že si zúfalá ale ak od toho neutečieš teraz tak bude neskoro...Harry ťa ochráni a ty vieš že áno!" Trvala som na svojom a videla som jej na očiach ako sa v nej niečo láme.

Povedala som jej o Dumbledoreovi, o tom že sme za ním boli a že majú obaja šancu. „Je len na tebe čo teraz urobíš." Zakončila som debatu a vedela som že teraz je to len na nej. A ona sa zjavne už rozhodla. „Musím nájsť Harryho." Povedala rozhodnuto a chcela vybehnúť ale ešte predtým sa zastavila pri mne. „Ďakovať môžeš neskôr teraz choď za ním!" Jemne som na ňu žmurkla so spokojným úsmevom ktorý mi radostne opätovala. „Chcela som len povedať že v druhej zásuvke má Draco dobrú masť ak si to s tým natrieš do zajtra je to preč." Potom vybehla z izby a ja som tam ostala sama. No tak to by sme mali, povedala som si v duchu nadšene. Našla som tú masť a dúfala že to naozaj bude účinkovať tak rýchlo. Hoci za jeden deň ma pokojne môže vidieť aj celá škola ale čo už narobím.

Stála som v kúpeľni pred zrkadlom a dávala som si to na modrinu keď niekto vošiel do izby. „Draco si to ty?" Opýtal sa Blaise mrzuto. To bude ale prekvapenie, prebleslo mi hlavou. „Nie ale aj ja som celkom fajn spoločnosť čo povieš?" Vyšla som z úsmevom a čakala na jeho prekvapenú reakciu. Hneď ako ma zbadal skoro odpadol. „Pre Merlina Ginny!" Vykríkol zhrozene načo som len mávla rukou. „To nič do zajtra je to preč...teda aspoň podľa Pansy." Dodala som neisto. „Podľa Pansy?" Zopakoval neveriacky a mne došlo že mu musím povedať čo sa mi podarilo.„Wow, to je skvelé takže ostávajú len Draco a Hermiona." Zhodnotil Blaise keď som dohovorila. „Si fantastická Ginny." Prehlásil spokojne a jemne ma objal.

„No taak!" Ohriakla som no nechápal čo sa deje. „Pobozkaj ma do pekla!" Prikázala som neveriacky že mi na tie hlúposti predtým skočil a naozaj sa bez môjho zvolenia k ničomu neodhodlá! „Toto nemusíš opakovať dva krát." Zaškeril sa a okamžite si ma k sebe pritiahol. Kúzlom som mi privolala nejaké veci aby som tam nešaškovala len v pyžame zatiaľ čo sme ležali v Blaiseovej posteli a bozkávali sme sa. „Nemali by sme ísť na vyučovanie?" Opýtal sa ma odrazu. „A ty nebodaj chceš ísť?" Odvetila som neveriacky. „Ani náhodou! Len sa mi páči s tebou porušovať pravidlá." Lišiacky sa zaškeril a zase naše pery spojil. Šikovne mi vkĺzol jednou rukou pod tričko a jemne ma hladil na chrbte. „Toto je zlý sen." Zašomral keď sa ozvalo slabé klopanie ale skôr než Blaise stihol niečo povedať dnu vbehol Theodor Nott.

„Oh... neruším?" Uškrnul sa načo ho Blaise hneď zjazdil: „Povedz čo chcem alebo vypadni!" „Blaise niečo stalo." Povedala vážnym hlasom. „Draca zobrali do nemocničného krídla, veľmi krváca, Pansy už tam išla, vraj to urobil Potter, bojovali spolu na záchodoch. Musíš tam hneď ísť nevyzerá to s ním dobre." Okamžite som vyskočila na nohy. Blaise zbledol a začal sa triasť. „Poďme!" Zavelila som vážne a snažila som sa ho dostať zo šoku, aby sa aspoň pohol. „Nie." Hovoril si popod nos celý čas ako sme bežali dole po schodoch. Hneď ako sme vyšli z klubovne Blaise sa rozbehol tak rýchlo že som nemala šancu za ním stíhať. Keď som dobehla pred krídlo Blaise sa zúfalo zložil na kolená. Okamžite som k nemu priskočila aby vedel že som tu pre neho, snažila som sa ho upokojiť hoci to teraz nemalo žiadny účinok. Pansy sedela a plakala pri Harrym a Hermiona pri okne.

„Blaise teraz ťa potrebuje viac keď kedykoľvek." Povedal mu vážne Harry a povzbudzujúco ho potľapkal po chrbte. „Ak zomrie zabijem ťa Potter." Povedal výhražným hlasom a išiel ku Pansy ktorá sa teraz objímala s plačom s Hermionou. „Čo sa stalo?" Zavrčala som šeptom. „Bola to nehoda Ginny, nechcel som mu ublížiť len som ho chcel omráčiť nevedel som čo to kúzlo spôsobí." Priznal zlomene ale ja som ho nemohla ľutovať bola som príliš nahnevaná pretože sme mu všetci hovorili aby tú sprostú knihu zahodil! „Nesmie zomrieť." Vyslovila som prosebne. Harry ma pritiahol ho objatia a tak sme tam všetci čakali a plakali.

Z pohľadu Hermiony (pri záchodoch)

„Sektumsempra!" Harry! Vykríkla som v duchu a okamžite som vbehla dnu. Všade striekala voda a ozývali sa tlmené vzlyky. „Nechaj...nechaj...ma... umrieť." Začula som ťaživo a rýchlo som bežala za hlasom. „Nie!" Skríkla som zúfalo. Harry kľačal na zemi pri Dracovi ktorý krvácal. Krv bola všade okolo neho, ledva dýchal. „Prosím dýchaj." Prosila som s plačom. Nemôžem ho stratiť. „Milujem ťa Hermiona Grangerová." Zašepkal z posledného a v tom upadol do bezvedomia. „Uhnite!" Skríkol Snape a odohnal Harryho preč. Ja som sa ani nemohla a držala som ho za ruku. „Berte ju preč!" Prikázal Harrymu a odlevitol Draca preč. Mieril priamo do nemocničného krídla a my sme ho rýchlo nasledovali.

„Oh nie." Zašepkal Harry. Práve sa oproti nám blížila Pansy Parkinsonová. Keď zbadala Draca ako sa s ním Snape ponáhľa preč začala kričať. Harry sa za ňou ihneď rozbehol pretože chcela bežať za nimi. „Bude to dobré prosím neplač." Chlácholil ju Harry no vzhľadom na to v akom bol Draco stave sám nevedel či bude naozaj v poriadku. „Nie.... nemôže...niee!" Kričala s bolestivým plačom. Pred nosom nám zavreli dvere krídla a museli sme ostať na chodbe. „Prepáč mi to Pansy, prepáč." Ona nechápala o čom Harry hovorí no keď jej to vysvetlil čakala som že vybuchne a bude mi kričať ako veľmi ho nenávidí ale nie ona len sedela a plakala. „Buď pri mne." Zašepkala a objala ho ešte pevnejšie.