Cesta Za Slobodou

23.

„Draco? Draco počujete ma?" Keď som konečne zalapal po dychu zbadal som McGonagallovú. Nedokázal som hovoriť ale prikývol som. Ona ma okamžite objala. „Ste v poriadku chlapče už je dobre." Hovorila ki upokojujúco zatiaľ čo mi madam Pomfreyová podávala pohár s červenou tekutinou. „Vypite to do dna pán Malfoy je to na doplnenie krvi čo ste stratili.” Okamžite som ju poslúchol a bez váhania som to celé vypil. „To je zázrak." Čudoval sa Slughorn. „Musíme zavolať aurorov." Povedal nenápadne Snape Dumbledoreovi a na som ihneď pochopil o čom hovorí. „Nie!" Vyhŕkol som. „Bola to nehoda, prosím, nevolajte ich, Potter to nechcel urobiť, ja som na jeho zaútočil prvý len sa bránil." Všetci si vymenili zmätené pohľady. Určite nečakali že si ho budem zastávať ale bolo to tak a nemohol som dopustiť aby ho zatkli!

„Ležte! Neopovážte sa vstať!" Ohriakla ma Pomfreyová keď som chcel ísť za nimi. Musel som ich vidieť. Všetkých. „Prosím zavolajte ich sem! Musím s nimi hovoriť!" Trval som na svojom hoci mi opakovali že musím oddychovať. „Prepáčte." Povedal som napokon no nikto nechápal o čom hovorím. Čoskoro to pochopili. „BLAAAAISE!!!! PANSYYYYY! HERMIONAAAA! POTTEEEEER! BLAISEEEE! PANSYYYYY" „Malfoy čušte!" Ohriakol ma Snape ale bolo neskoro. Pansy kúzlom rozrazila dvere až odletela zámka. „Draco!" Okamžite sa ku mne rozbehla a hodila sa mi s plačom okolo krku. „Trošku jemnejšie." Prosil som ju keď ma stisla tak že som zase strácal dych.

„Hrozne som sa bála." Vzlykala načo som ju jemne hladkal po vlasoch. „Aj ja." Povedal som úprimne pretože po tom čo mi ukázal Sirius... „Malfoy...Draco...ja..." Začal koktavo Potter ale ja som ho hneď zastavil. „Nič nehovor, nebola to tvoja chyba." Vďačne sa pousmial a môj zrak spadol na Blaisea ktorý tuho objímal Ginny. „Počuj tebe sa čo stalo?" Opýtal som sa prekvapene keď som si uvedomil akú modrinu má na tvári. „Ak sa na to ešte niekto opýta prisahám že vás udriem!" Povedala výhražne. „Nemá to niečo spoločné s tým že si bol včera zbitý aj ty?" Opýtala sa Pansy ktorá zase musela mať všetko dokonale pod kontrolou. „Bolo to také malé nedorozumenie." Povedal Blaise dúfajúc že to už konečne nechá tak...no ako ju poznám... nenechá.

„Oh...ehm...asi počkáme vonku." Navrhol odrazu Potter a snažil sa odomňa odtiahnuť Pansy. Tá vôbec nechápala čo sa robí a nepáčilo sa jej že musí odísť ale potom pochopila. „No o pána Malfoya skvelé postarané, zvyšné poriešime neskôr." Zavelil Dumbledore a všetci profesori tiež odišli z krídla. „Odpusť mi že som bol taký sebecký." Začal som narovinu keď sme s Hermionou ostali sami...teda až na Ronalda ale ten bol mimo. „Draco...hrozne som sa bála." Hlesla a váhavo pristúpila bližšie. „Aj ja...myslel som že to tak bude ľahšie, že všetky moje starosti jednoducho zmiznú ale teraz už viem že takto to nefunguje a....neviem si predstaviť že by som ťa takto stratil." Povedal som úprimne a dúfal som že mi dá ešte jednu šancu. „Povedal si že je to nemožné aby sme my dvaja..." Opakovala moje slová a ja som sa cítil strašne. Sám som si od seba odháňal najväčšie šťastie aké ma stretlo.

„Nemôžeme to je pravda, som smrťožrút a skončím v Azkabane zatiaľ čo ty...si úžasná čarodejnica so zlatým srdcom." Pripustil som bohužiaľ pravdivo. „Tak prečo tu stále som? Prečo ma nepošleš preč?" Opýtala sa beznádejne a v tvári mala výraz ako predtým u nej v dome. Plný bolesti. Nechcel som ju takto naťahovať ale chcem som jej to vysvetliť. „Pretože mi je jedno kto si čo myslí a hovorí...viem že v Azkabane skončím a ty to vieš tiež ale do tej doby urobím všetko pret to aby som každú možnú minútu strávil s tebou." Konečne som jej povedal všetko tak ako som to cítil a....toto mi prinieslo úľavu, ktorú som hľadal v smrti. Priniesla mi ju ona. Moja Hermiona, ktorá sa po mojich slovách zas rozplakala no tentokrát od šťastia.

Skočila ku mne a ja som ju konečne mohol objať. Držal som ju tak dlho ako to bolo možné až kým neprišla Pomfreyová s tým že si naozaj potrebujem oddýchnuť. „Nepobozkáš ma?" Opýtal som sa jej keď chcela odísť. Usmiala sa a opäť sa ku mne naklonila. Na pár sekúnd naše pery jemne spojila a potom sa zase odtiahla. „Vynahradíme si to neskôr." Povedala s lišiackym úškrnom načom som sa musel zasmiať. K nej mi to proste nepasovalo. „Už sa teším!" Zvolal som za ňou ako kráčala k dverám. „Vy sa tešte na veľmi dlhý odpočinok pán Malfoy máte šťastie že žijete!" Povedala mi vážne madam Pomfreyová ktorá nepokojne pobehovala okolo mňa s nejakými elixírmy ktoré som musel povinne vypiť.

Z pohľadu Ginny (v to ráno)

Do riti, do riti, do riti!!! Srať na to že bežím po hrade v pyžame podstatnejší je ten monokel čo mám na tvári! Ako mám toto pre merlina vysvetliť?! Musím okamžite nájsť Blaisea! Prebehla som okolo veľkej siene a očkom som zazrela Malfoya a neďaleko neho jeho spolubývajúcich. Všetkých okrem Blaisea! Čiže je ešte v izbe, našťastie. Všetci sa za mnou nechápavo obzerali a hoci som sa snažila skryť si tvár v kapucni od županu, zopár prvákov až nadskočilo keď zachytili ten monokel. Nakoniec sa ukázala že je to dobre aspoň na niečo. „Užaj ma pustite dnu!" Skríkla som po dvoch dievčinách pred slizolinskou klubovňou a tie bez váhania a namietania užaj odstúpili. „Máme problém!" S týmito slovami som vletela do Blaiseovej izby no namiesto Blaisea som tam našla niekoho iného.

„Tebe sa čo do pekla stalo?" Opýtala sa ma Pansy zhrozene.  Sedela na Malfoyovej posteli s uplakanými očami. „Ehm... čo tu robíš?!" Vyhŕkla som bez rozmýšľania. „To isté by som sa mala opýtať skôr ja teba!?" Vrátila mi to podráždene a vyskočila na nohy. „Hľadám Blaisea." Odvetila som už pokojnejšie pretože som naozaj bola ja tá kto tam nemal absolútne čo robiť. „Nie je tu, od včera večera." Povedala už tiež pokojne. „Toto...ti zrobil on?" Opýtala sa neisto a ukázala na moju tvár. Rýchlo som nesúhlasne pokrútila hlavou. „Nie! Blaise by mi nikdy neublížil!" Pansy sa zatvárila podozrievavo a úprimne sa ani nečudujem. „Chcem tým povedať...bolo to nedorozunie on sa pobil s Deanom a ja som ich chcela oddeliť a nechtiac som to schytala tiež." Vysvetlila som ani neviem prečo a jej výraz sa z prekvapeného razom zmenil na pobavený.

„Takže Blaise sa pobil s tvojim priateľom?" Vyzvedala s úškrnom. „Vlastne s bývalým priateľom, rozišli sme sa po tom ako nás prichytil keď sme sa bozkávali a...vlastne prečo ti to hovorím?!" Opýtala som sa skôr seba ako jej ale už bolo neskoro. Začala sa nahlas smiať a malo mi byť jasné že z tohoto sa už nedostanem...alebo minimálne Blaise nie. „Ty a Blaise ste teraz..." Naznačila neisto a ja som si uvedomila že na toto je neviem odpovedať. „Určite na tom ešte nie sme tak ako ty a Harry." Podpichla som škodoradostne a užívala som si ako sa jej výraz z "nad vecou" zmenil na "odkiaľ to kurva vieš?"