Až Dokonca

9

„ Už tu blúdime neviem ako dlho. Nezdá sa mi, žeby si vedel cestu." Poznamenala unavená Rose. Krúžili pol hodinu dookola okolo chatky.

„Aspoň sa ju snažím nájsť!" zvýšil hlas podráždene Jungkook a pozrel na Rose.

„Prepáč..." ospravedlnila sa a zastala. „Dajme si pauzu."

„Musíme odtiaľto vypadnúť."

„Aj tak tu iba krúžime!" rozhodila rukami. Jungkook zastal a oprel sa o chatku.

„Máš pravdu. Vôbec neviem čo robím a kde som." Priznal a striaslo ho od zimy. „Ale musíme sa dostať do bezpečia."

„A čo táto chatka?" opýtala sa Rose a pozrela na chatku okolo ktorej stále blúdili.

„To je až príliš nápadné. Našli by nás." Odpovedal jej. Chcel pokračovať ale zastavil ho zvuk krokov. Kráčala ku ním útla postava. Jungkook ochranársky za seba stiahol Rose a čakal, čo sa bude diať. Postava vyšla na svetlo mesiaca a jemne sa usmiala.

„Lisa!" skríkla Rose a bežala objať svoju dlhoročnú kamarátku. Oblapila okolo nej ruky a pevne ju stísla. „ Nevieš si predstaviť ako rada ťa vidím!"

„To už stačí, pučíš ma." Zasmiala sa Lisa a Rose sa odtiahla. Pohladila ju po tvári a skúmala ju. Mala po sebe škrabance, prischnutú krv a roztrhané veci.

„Čo sa ti stalo?" opýtala sa a odtiahla sa od nej, aby jej ešte viac neublížila. Lisa sa na ňu zadívala. Na jej tvári sa objavil zhrozený pohľad.

„Ťahali ma, priviazali a chceli na mne urobiť rituál ale ušla som im. Prenasledovali ma ale striasla som ich." Rose ju potiahla za ruku a zobrala ku Jungkookovi, ktorý postával opretý o drevo chaty a sledoval ich. Niečo mu na nej nesedelo. Jej postoj a mimika, bola iná. Bola ako robot.

„Ako si im ušla?" prehovoril a pozorne ju sledoval.

„Nedávali pozor. Jednému som vytrhla dýku a zabodla ho." Prehovorila akoby to robila každý deň a nebolo to nič zvláštne.

„Aha." Pozrel na Rose, ktorá sa usmievala na Lisu šťastná, že s nimi niekto je.

„Nerád ma vidíš?" nadvihla obočie Lisa. „Bol by si radšej, keby ma zabijú?"

„Nie, Lisa, to nehovor jasne, že ťa rád vidí ale za tú chvíľu sme si prešli veľa vecami. Je v šoku." Skočila do toho Rose.

„Mali by sme ísť." Povedal JK a dievčatá prikývli. Prešli pár krokov a JK si všimol v Lisinej ruke dýku, pozerala na Rose a chystala sa ju zabodnúť. Teraz sa mu vyplatili reflexy športovca. Vytrhol Lise z ruky dýku. Ona zručala a zahnala sa naňho. Zvrtol ju rukami dozadu a držal.

„Bež po niečo, čím ju zviažeme!" prikázal Rose, ktorá v šoku rýchlo bežala pre lano, ktoré viselo na kôlni. Medzi tým ku Jungkook Lisu prišpendlil o drevený stĺp, ktorý držal prístrešok chaty. Priviazal ju oň lanom.

„Rose, to som ja Lisa, tvoja kamarátka. Nenechávaj ma tu." Zablyšťali sa jej slzy v očiach a prosebne na ňu pozerala.

„Nie je to ona Rose, Lisa by ťa nikdy nechcela zabiť." Pozrel na ňu Jungkook. Rose sa pustili slzy z očí. Nechcela tu Lisu nechať na pospas osudu.

„Musíme jej pomôcť..." zašepkala a chcela ju ísť rozviazať ale JK ju zastavil.

„Nie! Zabila by nás." Držal ju pevne za ruku.

„Prosím Rose!" pišťala Lisa, keď to nepomáhalo začala ručať a nekontrolovateľne sa smiať. „Vždy si to tak chcela Rose, priznaj sa! Chcela si ma zabiť!"

„Č-čo? Nie! Nikdy som ťa nechcela zabiť!"

„Ale áno! Len sa na mňa pozri, nechávaš ma tu zomrieť! Tá ktorá by tu mala byť si ty! Ty Rose! Skončíš zatratená!" kričala Lisa. Zrazu z jej hrdla vyšiel piskľavý hlas, znelo to akoby niekoho privolávala. Na jej krik sa ozvali vlky.

„Poď!" potiahol Rose za ruku JK.

„Nemôžeme ju tu nechať!"

„Nie je to ona!!" skríkol na ňu a ona naňho vystrašene pozrela. Mal pravdu, takto by sa Lisa nikdy nesprávala.

„Hahaha! Nikto vám nepomôže, už sú tu, idú si pre vás." Smiala sa Lisa. Približovali sa ku nej vlci ceriaci zuby. „Na nich!" skríkla na vlky ale oni naďalej postupovali ku nej. „Som váš pán!" Nepomohlo jej to. Vlci v nej nespoznali pána. Začali jej mäso trhať na kúsky a ona kričala. Rose plakala. V hlave sa jej stále ozýval krik jej kamarátky ako umiera. Jungkook ju ťahal za ruku a spoločne bežali do lesa pred nimi. Tento krát sa im akoby obnovili zmysli a mohli utekať a neblúdiť....