Až Dokonca

4

Nič netušiaci milenci pokračovali v činnosti, pokiaľ ich niekto sledoval. Telom dotyčného prechádzal hnev a nenávisť. Sledoval ich dokonca, až pokiaľ nezaspali. Vtedy sa vyparil.

---

Rose spokojne spala, keď sa prebrala na zavŕzganie a otvorenie dvierok na skrini. Prudko otvorila oči a nohou drgla do Kooka. "Jungkook....Jungkook.." šepkala a snažila sa ho zobudiť.

"Hmm...." pomrvil sa a zamrmlal, no neprebral sa.

"Jungkook.." strachom ovládaná sa bála naňho otočiť a prebudiť ho. Oči upierala na drevenú skriňu v rohu. V izbe bola tma, no i tak dokázala vidieť obrysy. Zabudla si dať dolu kontaktné šošovky. Dvierka sa otvorili dokorán a obrys vyliezajúcej sa nohy utkvel v jej pamäti. Paralyzovaná strachom, začala zrýchlene dýchať. Druhá noha... Studený pot začal stekať po jej horúcom čele. Ruka... Prekonala svoj strach a silno kopla do Jungkooka. Ten zamrmlal a otvoril jedno oko. "Hm?"

"Niekto tu je.." zašepkala a pozorovala nehýbajúci sa obrys postavy. "Čo?" nechápal Jungkook a ospalo sa poškrabal na zadku. "Tam v skrini." zašepkala a JK sa postavil a načiahol po vypínač. Izbou sa rozľahlo tlmené svetlo. Skriňa bola otvorená dokorán, no prázdna, žiadne stopy po človeku. Rose prižmúrila oči, aby zaostrila na skriňu a potom sa spokojne usmiala. Zdalo sa jej to. "Nič tam nie je," oči premiestnila na polonahého Jungkooka a na otvorené dvere. " bol to prievan." povedal a zatvoril dvere. Zhasol a unavene sa šupol pod teplučkú perinu. V izbe bola veľká zima.

---

Yoongi a Jimin zaspali v objatí na gauči v obývačke. Vánok z otvoreného okna prúdil na Jiminovu spiacú tvár. Pomrvil sa zo sna a pokrčil nos. Vonku zafúkalo a prúd vzduchu skončil na Jiminovej tvári. Otvoril nechcene oči a poobzeral sa po tmavej miestnosti. Jediný zdroj svetla bol mesiac, ktorého svit dopadal na drevenú podlahu. Jimina striaslo od zimy. Opatrne posunul Yoongiho ruku zo svojho pásu a išiel zatvoriť okno, ktoré niekto zabudol zatvoriť. Chytil kľučku na okne a potočil ňou. Zastrel záves a otočil sa do miestnosti. Oči mu padli na spokojne spiaceho Yoongiho. Jimin sa usmial a vykročil ku nemu. V ceste ho zastavil zvuk padnutia pohára. Išiel za zvukom, viedol ho do kuchyne. Rozsvietil svetlo a hľadal stopy po rozbitom skle. Nikde nenašiel nič. "Asi sa mi to zdalo." pomyslel si a zahasil svetlo. "Stalo sa niečo?" zjavil sa za ním Yoongi. Jiminovi poskočilo srdce od ľaku. "Nič, iba sami niečo zdalo." odvetil a pozrel do tmy. "Poďme do izby." dotkol sa jeho lakťa Yoongi. Prikývol a snažil sa zahnať pocit, že ho niekto sleduje. Akoby niekto iný bol v ich prítomnosti. Snažil sa striasť toho nepríjemného pocitu. Premiestnili sa do izby a išli spať. Jimin nemohol zaspať, zato Yoongi spal ako zabitý. Niečo ho ťažilo na hrudi. Nebola to žiadna starosť , akoby naozaj mal na hrudi kamene, ktoré ho pritláčali na posteľ.

---

Nadránom sa Jennie prebudila na divné zvuky. Niekto im klopal na drevené okno. Zašuchotala paplónom a vystrčila teplé nohy na studenú dlážku. Podlaha zavŕzgala pod jej krokmi. Prešla ku závesu, ktorý prudko odtiahla. Za ním nasledoval zvuk posúvajúcich sa spiniek. Trhne ňou, keď sa pred jej očami zjaví čierna vrana, ktorá pravidelne ťukala na sklo okna. Ako náhle j uvidela zasvietili jej oči a zakrákala. Jennie skríkla hrôzou a záves zastrela naspäť. Kai ospalo vyskočil na nohy a s otázkou v očiach pozeral na Jennie. "Čo sa deje?" opýtal sa.

"Prečo tu je toľko vrán?! Fuj, hnusné operence! " vystrašene rozprávala a sťažovala sa. Vychádzalo slnko. Už ďalej nemohla pokračovať v spánku, tak išla na dolné poschodie nachystať raňajky. Celý čas mala divný pocit. Nevedela, či je to atmosférou chaty alebo to spôsobilo jej zľaknutie. S pomocou Kaia nachystala raňajky na stôl.
Začali prichádzať aj ostatný a posadali si unavene za stôl. Posledná sa dovliekla vysmiata Lisa.
„Dobré ránko vospolok." Odsunula si stoličku a posadila sa. „Hmm.. to vyzerá dobre." Pozrela na všetko jedlo, ktoré prichystala Jennie s Kaiom.
„Ďakujem." Ozvala sa Jennie pyšne.
„Kto si dá kávu?" postavila sa Irene a pozrela na všetkých, čakajúc na ich objednávky. Rad za radom sa začali ozývať. „ S cukrom, mliekom?"
„Cukor je na stole aj s mliekom, každý si dá sám." Usmiala sa na ňu Rose, ktorá si to všimla.
„Nezdalo sa vám v noci niečo zvláštne?" opatrne sa opýtala a čakala na reakcie ostatných.
„Nie, mne sa spalo dobre." Ozvala sa spoza kuchynského pultu Irene a Taehyung prikývol.
„Mňa zobudila vrana ako ťukala na okno." Zamračila sa Jennie a odhryzla si sústo z chlebu.
„Vrana?" pozrel na ňu Jungkook. Jennie prikývla. „To je divné, veľmi veľa vrán tu máte."
„Temnota priťahuje vrany." Povedal záhadným hlasom Yoongi a Rose zamrazilo.
„Prestaň, lebo sa budú báť." Zasmial sa Jimin a ukázal na Rose.
„Veru, v noci sa bála." Uškrnul sa Jungkook a Rose naňho zagánila. Nechcela rozprávať o tom, čo videla. Bolo to zvláštne, doteraz jej behá z toho mráz po chrbte. Vedela, že to videla, nemohlo sa jej to zdať. Nedávalo jej to zmysel.
„Vy ste boli spolu?" ukázal na nich prstom Taehyung a potmehúdsky sa usmial. Rose zbledla a Jungkook sa pyšne usmial.
„Nebola si vo svojej posteli, kde si bola?" zazrela na ňu Lisa a Rose prehltla slinu.
„Bola u mňa v izbe." Priznal Jungkook.
„Dali ste sa dokopy?" prekvapene sa opýtala Jennie s radosťou v hlase. Už dávno si v nich dvoch všimla potenciál. Rose opatrne prikývla a previnilo pozrela na Lisu. Lise sa totižto Kook dlhú dobu páčil. Nechcela byť za zlú kamarátku a hovoriť jej o tom, že chová k nemu tiež city. Chcela sa od neho držať ale srdcu nerozkázala, prišlo to samo. Lisa sa jemne usmiala a potichu pokračovala v jedení.
„Nech sa páči." Položila na stôl Irene kávy.
„Ďakujeme láska." Usmial sa na ňu s plnými ústami Tae.

Celý deň vonku silno snežilo, nikomu sa nechcelo ani len vyjsť z vyhriatej chaty do neznesiteľnej zimy. Všetci leňošili, pozerali filmy, jedli, hrali hry a rozprávali sa. Yoongi im urobil prehliadku chaty z ktorej boli všetci uchvátení. Čoskoro nastala tma. Okolitý svet sa zmenil a všetci v chate to pocítili. Zavíjanie vlkov dopomohlo ku strašidelnej atmosféra, ktorá zahrala do kariet Lise. Elektrina zblbla zo snehovej búrky, ktorá prišla. Vyhodilo prúd.
„Čo teraz budeme robiť?" opýtala sa vystrašene Rose a snažila sa nahmatať Jungkooka.
„Sviečky!" zrazu vykríkla Jennie.
„Áno, zapáľme sviečky." Pridala sa ku nej Irene. Našli toľko sviečok, koľko len mohli a zapálili ich.
„Vyzerá to ako príprava na rituál." Zasmial sa Jimin.
„Aha, čo tu mám." Ozvala sa Lisa a vytiahla spoza seba špiritistickú doštičku.
„Nemali by sme sa zahrávať s posmrtným životom." Prehovorila Irene.
„Bude to sranda, veď je to iba hra a možno sa nám pri tom podarí kontaktovať Solji." Svoj pohľad venovala Yoongimi, ktorý zaváhal.
„Nebuďte posratí, skúsme to aspoň bude sranda" ozval sa odhodlane Kai. Nakoniec všetci súhlasili a posadali si do kruhu na zem. Okolo porozmiestňovali sviečky.
„Položte dva prsty na doštičku. Budem hovoriť." Začali ukladať prsty na doštičku a čakali, čo sa bude diať.
„Je tu niekto?" opýtala sa a oproti nej sa ozvalo tiché áno.
„Taehyung!" buchla ho po pleci Irene a škaredo naňho pozrela. Ako jediná nemala na doske prsty, odmietala ich tam dať.
„Ticho!" okríkla ich Lisa a pokračovala.
„Ak tu niekto je, daj nám znamenie. Pohni doštičkou." Ostali ticho a počúvali. Yoongi sa už nadýchol, že niečo povie ale zrazu sa doštička pohla na slovo áno. Všetci sa na seba zdesene pozreli, dych sa im zastavil.
„Si to ty Solji?" opýtal sa Yoongi. Doštička sa začala hýbať po písmenách.
„A...N...O" čítal Kai.
„Teraz sa môžete pýtať, čo chcete." Objasnila im Lisa.
„Čo sa ti stalo? Ako si zomrela?" opýtal sa Taehyung.
„S..A...M..O..V..R..A..Ž..D..A" odpovedala doska.
„Chýbaš mi sestrička."
„A..J...T..Y..M..N..E..Y.O..N..I" prečítal Kai a Yoongi sa usmial. Yoni tak ho volala sestra. Bola to ona.
„Prečo si sa zabila, prečo si neprišla za mnou a nevyriešili sme to?" Jimin sa dotkol Yoongiho ruky a súcitne naňho pozrel.
„N..E..V..I..E..M"
„Prečo si sa zabila? Aspoň nato mi odpovedz."
„P..R..E..T..O..Ž..E..S..T..E....." doštička sa prestala hýbať.
„Čo sme?" nechápal Yoongi. Znovu sa začala hýbať.
„P..O..S...E...R...O...V..I...A." prečítal Kai a Lisa sa rozosmiala na celé ústa.
„Tie vaše výrazy tvári." Nemohla sa prestať smiať.
„To si bola ty! Ja končím." Zodvihla sa Rose a Jungkook ju nasledoval.
„Takto si z nás strieľať. Naozaj som si myslel, že to je Solji." Ublížene na ňu pozrel Yoongi.
„Ale no tak! Naozaj veríte na duchov? Veď je to blbosť! Akoby sa mohla sama od seba posúvať drevená doštička." Neveriacky na nich pozerala. „ Je to úplná sprostosť."
„Ideme do izby." Vyhlásila Irene a brala so sebou Taehyunga.
„Toto bolo od teba hnusné Lisa." Pozrela jej do očí Jennie.
„Ale no ták. Veď je to iba hra. Naozaj ste čakali, že to bude fungovať?"
„Poďme, spať. Zničila si nám náladu." Nenávistne na ňu pozerali. Lisa pretočila očami a dosku nechala ležať na zemi. Postupne začali sfúkavať sviečky.
Z druhej strany domu sa zrazu ozval rachot. Svetlá v dome z ničoho nič zablikal a znovu nastala tma.
„Čo to bolo???"

Keďže sa mi veľa z vás ozývalo v komentároch, že kedy bude nová časť.  Musela som ju napísať. Príbeh nevychádzal najskôr kvôli mojej lenivosti a žiadnym nápadom. Potom som si predpísala dopredu 3 časti ale nejakým spôsobom sa mi vymazali. Neviem, prečo sa to stalo. Dosť ma to naštvalo a iba  mi to znechutilo písanie tohto príbehu. Nemala som chuť znovu písať tie vymazané časti, tak som to odkladala až do dneška, kedy som si po prečítaní vašich komentároch povedala dosť. Dnes napíšem časť a zverejním ju. Tak tu ju teda máte. :D Dúfam, že tu ešte veľa z vás ostalo. ♥ Ďakujem za dobiedzanie, aby som ho napísala :D ♥