Až Dokonca

7

Lisa zrýchlene dýchala a utekala, čo jej nohy stačili. Počula kroky ako za ňou idú, zrýchľovali sa. Pridala ešte viac. Bála sa, mala chuť plakať. Nestačila s dychom. Chodba sa jej zdala nekonečná. Nemala konca. Bežala bez zastavenia, kroky za ňou ju privádzali do šialenstva. Všade bola tma, jej oči si už zvykli ale aj tak mala problém poriadne vidieť. Prižmúrila oči lebo sa jej zdalo, že vidí východ. V duchu sa potešila a bežala ku nemu. Bol to kamenný otvor, niečo ako východ z jaskyne ale bol malý a úzky. Lisa mala šťastie. Bola chudučká a ohybná. Ladne sa prepchala cez kamene a padla do studeného snehu. Na oblohe svietil mesiac a bolo vidieť hviezdy. Dnes bola jasná noc. Rozhliadla sa, nemala tušenia, kde sa nachádza. Mala na sebe našuchovacie papuču, ktoré sa zabárali do snehu a to jej sťažovalo každý krok. Celá sa triasla od zimy a strachu, ktorý ňou prevládal. Nachvíľu zastavila, potrebovala lapiť dych. To bola ale chyba. Cudzia osoba stála za ňou. Lisa to ucítila a prudko sa otočila. „Nie!" skríkla a niečo ju udrelo po hlave. Padla na zem do snehu a zatvorila oči....

Yoongi s Jiminom bežali ruka v ruke cestou, ktorá malá končiť pri chatke. Vyšli po rebríku ku dvierkam. Yoongi na ne zatlačil. „Sú zaseknuté." Pozrel na Jimina.
„Teraz čo?" opýtal sa so strachom v očiach. Zdalo sa mu, že niečo za nimi počuje.
„Rozrazím ich." Ako povedal Yoongi sa na ne zaprel celou silou a buchol do nich. Nepomohlo, urobil tak ešte dva krát a dvere sa otvorili. Vyšiel von a pomohol Jiminovi.
„Zatvor ich, zdalo sa mi, že za nami niekto ide." Oznámil mu Jimin a Yoongi prikývol. Zatvoril ich a medzi kľučky zapriečil páčidlo, ktoré bolo položené vedľa dvierok.
„V chatke by mal byť telefón." Povedal Yoongi a obaja vošli do chatky. Bola to jedna veľká izba so všetkým v kope až na záchod. Na stolíku bol položený telefón. Yoongi začal vytáčať číslo ale nešlo to. Išiel rukou po kábli a hľadal príčinu nefunkčnosti.
„Je pretrhnutý." Pozrel na Jimina, ktorý pozeral von oknom, či tam niekto nie je. „Musíme sa dostať ku autu."
„Fajn ale najskôr si zoberieme niečo na obranu." Jimin prešiel do kuchynskej časti a začal hľadať niečo, čo by mu pomohlo. Zo šuplíka vytiahol nôž. Yoongi sa začal hrabať v náradí, ktoré bolo v krabici vedľa sedačky. Vytiahol odtiaľ ďalšie páčidlo.
„Môžeme ísť." Usmial sa na Jimina a on mu úsmev opätoval. „Počkať, ešte nemôžeme. Bundy a topánky." Ukázal na vešiak s vecami.
„Vy máte chaty vybavené na všetko." Zasmial sa Jimin a začal si obúvať topánky, ktoré mu boli trošku väčšie.
„V každej chate sa nachádza pár búnd a topánok navyše. Občas sa stalo, že sme sa z túry nestihli za svetla vrátiť naspäť, tak sme ostali v chatkách." Poriadne sa obaja zababušili a zobrali si svoje zbrane.
„Teraz môžeme ísť." Obaja vyšli z chaty.
„Vieš cestu ku autu?" opýtal sa Jimin a Yoongi medzi tým hľadal správnu cestu cez les.
„Ak si dobre pamätám, mali by sme pokračovať niekoľko metrov rovno a potom doľava."
„Dobre. Vieš, kto to môže byť?" Yoongi pokrútil hlavou.
„Neviem, hovorievalo sa veľa vecí. Raz už sa tu niečo podobné stalo ale na opačnej strane hory. Obetovali troch tínedžerov na rituál ale všetkých chytili. Trčia v base." Ako Yoongi dohovoril v diaľke sa ozvalo vytie vlkov.
„Musíme si pohnúť." Chytil Jimina za ruku a spoločne hľadali cestu ku autu. 

Čo si myslíte, čo sa môže diať v horách? Prečo asi zomrela Yoongiho sestra? Čo sa jej stalo? 
Inak ak by ste mali záujem prečítať si vianočný príbeh, ktorý som napísala, tak ho nájdete na mojom profile pod názvom Vianočná Láska.