Až Dokonca

8

Lisa pocítila niečie ruky ako ju ťahajú po studenom snehu. Rozlepila oči, musela lepšie zaostriť, aby videla vôbec, čo sa deje. Dvaja ľudia v čiernych rúchach kráčali popri jej tele. Tretí ju ťahal za ruky. Mala chuť kričať z celých pľúc ale nemohla. Vedela, žeby to nedopadlo dobre. V hlave sa snažila, čo najrýchlejšie vymyslieť plán ako sa oslobodiť. Nemala poňatia, čo robiť v takýchto situáciách. Približovali sa ku svetlu. Ako sa približovali ku miestu, videla po zemi zasvietené sviečky.
„Zobudila sa..." jeden z nich prehovoril a prvý ju prestal ťahať. Podľa hlasu zistila, že sa jedná o muža.
„Zodvihnite ju!" prikázal druhý, tiež muž.

„Čo to robíte?!" spišťala Lisa, keď ju zodvihli a položili na zrezaný koreň obrovského stromu. Okolo nej bolo mnoho sviečok a tvorili zvláštne znaky. Z lesa prišli ďalší, urobili okolo nej kruh. Štyria muži ju chytili, každý za inú končatinu a držali ju. Tí ktorý tvorili kruh začali spievať. Tú istú pieseň, ktorá sa ozývala chatou. Pristúpil ku nej muž, držal v ruke dýku s drevenou rukoväťou. Lise sa rozšírili oči, keď videla ako jej odhŕňa látku na bruchu. Trhol ňou a odhalil jej tvarované bruško, ktoré bolo napnuté od strachu, čo sa bude diať.

„Prestaňte! Čo odo mňa chcete?!" kričala. Muž jej neodpovedal a ďalej si niečo mrmlal. Znelo to ako nejaká modlitba. Spôsobovalo jej to zimomriavky.
„Vzývame ťa všemohúci Cernunnos! Povstaň!" spev prestal. Mužov mohutný hlas sa ozýval horou.

„Nie, prosím nie..." Lise sa pustili slzy, keď si uvedomila pri pohľade na dýku nad jej bruchom, čo sa stane.

„Prebuď sa zo spánku, dovoľ nám slúžiť ti všemohúci Pane!"

„Povstaň!" skríkol muž a horou sa ozval ďalšíkrik z jej hrdla. Dýku zapichol presne do jej pupku. Lisa kričalahrôzostrašnou bolesťou. Pred očami sajej zjavila parohatá lebka bytosti, ktorá ju pohltila.....

Kai za sebou ťahal vystrašenú Jennie, ktorá nestíhala bežať.

„Nevládzem.." išla zo seba vypľuť dušu. Kai zastal a vyšupol si ju na ruky ako nevestu. Bežali cez dlhú točitú chodbu. Pred jej koncom spomalil. Nebolo za nimi počuť žiadny náznak prenasledovania.

„Myslím, že sme ich striasli." Zašepkal a položil Jennie na nohy.

„I tak by sme mali pokračovať." Prehovorila a vyšli von z kamennej chodby. Ocitli sa v jaskyni. Zo steny nad nimi kvapkala voda. „Kde to sme?" opýtala sa a prezerala si neznámi priestor.

„V baniach." Odpovedal jej Kai a ukázal prstom doprava. Nachádzalo sa tam náradie na ťaženie a provizórny výťah.

„Ako sa odtiaľto dostaneme?" opýtala sa Jennie a nasledovala Kaia ako sa približuje ku výťahu.

„Týmto." Snažil sa ho sprevozniť. Na jeho prekvapenie fungoval. Nastúpili doňho a stlačili tlačidlo, ktoré ich malo vyviesť horu. Výťah vydal škrípavý zvuk ale pohol sa. Pohyboval sa veľmi pomaly, čo v Jennie vyvolalo ešte väčší strach.
„Kai nemám z toho dobrý pocit." Chytila ho za ruku a obzerala sa. Výťah zastavil.

„Neboj sa som tu s tebou, nič sa ti nestane." Stlačil jej ruku a jemne sa na ňu usmial. Jennie to zahrialo u srdca a upokojilo. Vedela, že by ju nenechal v štichu. Kai zatlačil na dvierka. Otvorili sa. Vystúpili z výťahu a hneď aj zastali. V chodbe naľavo sa objavilo svetlo. Kai pohotovo začal hľadať niečo, čo by mu pomohlo. Naproti na stene bol položený krompáč. Zdrapil Jennie a druhou rukou zobral krompáč do ruky.

„Drž sa za mnou." Zašepkal a opatrne sa približovali ku svetlu. Kai v ruke zvieral krompáč pripravený zaútočiť. Natlačili sa na stenu, aby ich dotyčný nevidel. Postava so sviečkou vyšla z chodby a zastala. Sledovala okolie. Ako dala sviečku pred seba, Kai ju po hlave šmaril krompáčom. Telo padlo bezvládne na zem aj so sviečkou, ktorá sa chytila jeho rúcha.

„Poď, ideme!" bežali cez chodbu. Zastali, keď započuli dva hlasy. Sedeli pri ohníku a rozprávali sa. Kai sa rozhliadol, či nemajú zbrane. Nič pri sebe nemali, nič čím by im mohli ublížiť. Iba sedeli pri ohni a rozprávali sa. Napravo od nich svietili sviečky. Vyzeralo to ako malý oltár. Ležalo na ňom bezvládne telo rozrezaného zajaca. Vedľa neho bola položená dýka. Jennie pokrčila nosom, keď to uvidela. Jemne sa posunula a pritom buchla do kameňa.

„Jed, si to ty? Bol tam niekto?" otočil sa jeden z nich. Zbadali ich.

„Do riti!" povedal druhý a postavil sa do boja. Kai neváhal a rozbehol sa na nich. Jennie zamrzla strachom na mieste. Kai jedného ovalil krompáčom ale druhý ho dýkou porezal do boku. Jennie zalapala po duchy. Nemohla dopustiť, aby sa niečomu Kaiovy stalo. Rozbehla sa po dýku, ktorú videla pri zajacovi. Zovrela ju v rukách. Kai sa len tak tak vyhol ďalšej rane nožom. Porezal ho do ruky. Pokiaľ sa oháňal muž nožom Jennie v závale adrenalínu doňho zapichla celou silou dýku a potom ju vytiahla. Kai ho praštil krompáčom. Roztrasenými rukami pustila dýku z rúk a pobehla ku Kaiovi.
„Zabila som ho...." mala slzy na krajíčku.

„Bude to v poriadku. Iba si sa bránila. Buď on alebo my." Objal ju. Sykol od bolesti, keď ovinula ruky okolo jeho brucha. Všimla si to a hneď sa odtiahla.

„Musíme ti to zaviazať!" hľadala niečo, čím by to zaviazali. Žiadna látka nebola po ruke, tak si vyzliekla svetrík a tielko, ktoré mala pod nim. Striaslo ju od zimy ale tielko roztrhala napoly. Obviazala mu to okolo brucha a kúsok, ktorý jej ostal odtrhla a obviazala okolo škrabanca na ruke. Obliekla si naspäť svetrík a pozrela na mŕtvych mužov na zemi.
„Ich rúcha, oblečme si ich." Pozrela na Kaia, ktorý myslel na to isté. Vyzliekli ich a nasadili si ich rúcha. Boli zamazané od krvi ale teraz im to bolo jedno, museli sa zamaskovať. Jennie sa pozrela na tvár jedného z mužov. Zamračila sa.

„Jeho poznám."

„Čo?" pozrel na ňu Kai.

„Priatelil sa so Solji."

Nová časť je na svete! Čo na ňu hovoríte??  Aké pocity vo vás vyvolala?