Až Dokonca

10

Irene a Taehyung blúdili po lese nevediac cestu ku auto. Akoby sa za tých pár hodín úplne zmenil. Za svetla bola cesta jasná a jednoduchá, no za tmy nadobudla tajomnosť a zložitosť. Ich orientačné zmysly ich zradili a nevedeli sa zorientovať. Začali byť unavení a vystrašení. Zvuky lesa im vôbec nepomáhali.

„Čo ak tu zomrieme?" zašepkal do chladného priestoru Taehyung a Irene ho prepichla pohľadom.

„Nie, nikto nezomrie! Prestaň myslieť negatívne, iba to privolávaš. Musíme byť pozitívni." Prehovorila a predrala sa pomedzi krovie.

Puk

Za nimi sa ozvalo puknutie snehu, akoby po ňom niekto chodil. Náhle zastali a otočili sa za zvukom. Srdcia sa im rozbúšili od strachu. Taehyung na pár sekúnd zatajil dych a snažil sa zaostriť do tmy. Nič tam nevidel.

Puk Puk

Znovu to spravilo a Irene s Taehyungom si vymenili pohľady. Sekundu nato sa rozbehli spoločne naprieč tmou nevediac kam mieria. Irene sa potkla o vlastnú nohu a kotúľala sa snehom dolu kopcom. „Irene!" skríkol Taehyung a bežal jej na pomoc. Hlavou narazila do stromu a upadla do bezvedomia.

Taehyung ku nej vystrašene pribehol a začal ju dvíhať. „Irene, vstávaj musíme ísť." Posadil ju ale ona sa nepreberala. „Irene!"

„Preboha.....Irene....prosím..." začali sa mu triasť ruky a slzy mu nabehli do očí. Nemohol o ňu prísť. Nevedel si to predstaviť. Bola silnejšia ako on, statočnejšia, prežila si toho veľa. Vedel, že ju takáto vec nemôže položiť, prial si to. Musela žiť! „Fajn, to dáme...." mrmlal si pre seba a začal ju dvíhať.

„Irene, prosím, preber sa." Niesol ju a kráčal nevie kam. Stále mal blbý pocit, že ich niekto sleduje. Bola to pravda. Sledovalo ich viacero očí.....

----
Irene prudko otvorila oči. Nasala vôňu lesa a obzrela sa. Nikde nevidela Taehyunga. Nachádzala sa úplne inde. Bolo to niečo podobné ako videnie, ktoré mala v chate. Bola v kruhu bez snehu so zvláštnymi znakmi. V strede sa nachádzal kmeň stromu, na ktorom bola položená dýka. Oproti nemu bol obrovský strom, bol krásny, plný lístia a ovocia, čo bolo veľmi zvláštne, keďže bola zima. Kôra stromu sa začala roztvárať a začal z neho vychádzať muž. Krásny muž. Zrazu sa pri ňom objavila žena. Pred očami jej prebiehal ich život. Zamilovali sa do seba. Nebol to obyčajný muž, bol to boh. Zo začiatku bolo všetko krásne ale postupom času sa to zhoršovalo. Ľudia začali ničiť prírodu, zabíjali sa medzi sebou, zabíjali zvieratá bez dôvodu. To boha rozhnevalo a chcel ich zničiť. Začal im prikazovať veci a ľudom sa to nepáčilo. Zakazoval im veci, ktoré ich bavili ale vo vnútri duše kazili. Zo zabíjania sa stala zábava. Postavili sa mu chrbtom a chceli ho zabiť, chceli byť sami sebe pánom. Žiadny boh im nebude prikazovať, čo majú robiť. Z boha lovu a zvierat sa stal boh smrti. Zničili ho. K ľuďom si vybudoval nenávisť. Jeho žena ho chcela zastaviť, zabrániť katastrofe, ktorá mala vyhladiť celé ľudstvo. Ona bola jediná, ktorá v ňom spôsobovala slabosť a to sa mu stalo osudným. Žena kľačala pred Irene a za ňou bol on.

„Irene zastav ho, nedovoľ aby sa prebral!" hovorila na ňu.

„Čo mám robiť?" pozrela na ženu, ktorá sa usmiala.

„Keď príde čas zistíš to." Zapichla do seba dýku a s úsmevom zomrela. Muž za ňou skríkol a držal ju vo svojom lone. Vtedy obraz zmizol a Irene sa prudko prebrala. Pocítila tupú bolesť .

"Irene!" Taehyung ju niesol na rukách. 

"Tae..." naznačila mu, aby ju položil na zem. 

"Si v poriadku?" ustarane si ju prezrel a ona prikývla.

"Všetko je v poriadku, len ma bolí hlava." chytila sa za čelo a pošúchala si ho. Irene ostala neobvykle tichá, premýšľala. 

"Niekto nás sleduje." zašepkal Taehyung a to prinútilo Irene opustiť myšlienky a sústrediť sa na okolie. "Neboj sa, ochránim ťa." prehovoril a snažil sa tváriť statočne. V skutočnosti ľutoval, že na chatu vôbec prišiel. Nikdy by si nepomyslel, že ho bude prenasledovať duch a banda satanistov, ktorí ich mali v pláne obetovať. Mal s Irene ostať doma na gauči a pozerať filmy. 

"Pokračujme." chytila Taehyunga za ruku a ťahala ho za sebou cez krovie. Ako kráčali sa pred nimi začali tvarovať dve tmavé postavy. Bohužiaľ si to všimli až neskoro a zrazili sa s nimi.

"Áá!" ozval sa krik štyroch ľudí a buchnutie železa po dreve. Taehyungovi popred oči preletelo páčidlo a narazilo do stromu vedľa neho. Všetci štyria na seba vystrašene pozreli, keď si uvedomili, že im nič zlé nehrozí od šťastia sa vyobjímali až na Taehyunga, ktorý sa spamätával z rany, ktorú našťastie schytal strom. 

"Šibe ti?! Skoro si ma zabil!" vyskočil podráždene na Yoongiho. On sa nevinne usmial a ospravedlnil sa. 

"Prepáč ale mysleli sme si, že si strašidlo." 

"Ja ti dám také strašidlo!" schytil ho pod krky ale Irene ho zastavilo.

"Prestaň, nič sa nestalo, tak nevyvádzaj." prísne naňho pozrela a Tehyung si niečo zamrmlal ale pustil ho. Priznal si, že trochu prehnal jeho reakciu ale práve ho skoro ohlušil jeho kamoš. 

"Kde sú ostatní?" opýtala sa chalanov.

"Nevieme. Rozdelili sme sa." odpovedal Jimin. V pozadí sa ozvali kroky.

"Musíme ísť." prehovoril Yoongi tlmeným hlasom  a ostatní prikývli.