Last look

Chapter 4

„ Nie, teda áno, prekáža. Pravdupovediac sa mi nepáči, že sa k tebe teraz takto správa. Sophie, poď sem. Poznáme sa už pomerne dlho a vieš, že ti nikdy neklamem a vždy ti poradím. Never mu. Je krásny, to áno, priznávam, ale on nie je ten, za ktorého ho máš. Nikdy sa s tebou nebavil, vždy si bola preňho viac ako vzduch a teraz zrazu chcel niečo práve od teba. Soph, zamysli sa nad tým ešte predtým ako mu na niečo neletíš.“
„ Emily, nič odo mňa také nechcel. Nemám mu prečo na niečo neletieť. A už sa o ňom nebavme, nemám na to náladu.“
„ Oukej, ako chceš. Ale vieš, že ti chcem len dobre,“ povedala, jemne sa pousmiala a pohladila ma po vlasoch.
Úsmev som jej opätovala a otvorila si zošit. Em sa opäť začala zaoberať len svojim mobilom a nie mnou. Celkom mi to vyhovovalo. Hlavu som sklonila a nenápadne sa zapozerala na Johna. Svoj pohľad upieral na mňa, no neusmieval sa. Zrejme počul to, čo mi povedala Emily. Po chvíli svoj pohľad odtrhol od mojich očí a zapozeral sa do zošita. Urobila som to isté. Netušila som čo robiť. Em má pravdu. Neviem čo odo mňa môže chcieť. Nikdy ku mne ani len neprihovoril, vždy ma obchádzal veľkým oblúkom a teraz ma zavolal von. Aj tak mám pocit, že je tu niečo, čoho sa Emily bojí. Možno John nie je taký zlý ako ho ona berie. Mám jej veriť? Je moja priateľka, ale tentokrát si nie som istá, že mi chce dobre...
Profesorka vošla do triedy a bez akýchkoľvek zbytočných slov začala hodinu. Celú hodinu som presedela s myšlienkami len na daný predmet. Po zvonení som si rýchlo zbalila veci a vybehla z triedy. Nemala som pocit, aby sa za mnou Emily nejako ponáhľala. Pribehla som ku skrinkám a vložila veci do  tej svojej. Oprela som sa o skrinku a pozorovala ako Emily vychádza z triedy v sprievode chlapcov a na niečom sa všetci náramne bavia. Po malej chvíli po nich vyšiel aj John. Pohľad som uprela do zeme. Pomaly ku mne prikráčal a nadvihol mi tvár.
„ Soph, netráp sa preto, čo povedala Emily. Ak jej veríš, tak potom večer nemusíme nikam ísť. Len som chcel s tebou hovoriť a povedať ti niečo,  čo si už mala dávno vedieť, ale tvoja priateľka ti to asi zabudla povedať.“
„ Nie John, pôjdem s tebou. Už som ti to sľúbila.“
„ Nenútim ťa. A zváž si, či budeš veriť mne alebo jej. No uvidíme čo povieš na to, čo ti o nej večer poviem. Vidíme sa.“
„ John, čo máš na mysli?“
„ Uvidíš. Maj sa.“
Odkráčal. Na jeho tvári však nebol úsmev, tak ako inokedy. Bol celkom vážny. Bol.. iný. Po chvíli premýšľania som si zobrala zo skrinky pár vecí a odišla domov.

Z pohľadu Emily:
„ Ách chalani, vy naozaj nemyslíte na nič iné. Ste hrozní,“ povedala som so smiechom a oprela sa o stenu. Rozostavali sa okolo mňa a nenápadne mi zízali do výstrihu. Svoj pohľad som však po chvíli zabodla na niečo dôležitejšie ako bol rozkrok mojich spolužiakov. John a Sophie boli opäť spolu. Hlavou mi behala jediná otázka. „ O čo tomu idiotovi ide?“ Po chvíli od nej odišiel. Musela som to využiť.
„ Chalani prepáčte, vidíme sa inokedy. Musím si niečo vybaviť.“
Opatrne som od nich odišla a rýchlo kráčala za Johnom. Sophie odišla zadným vchodom, takže som sa nemusela báť toho, aby si všimla môjho počinu.
„ Hej, Johny, počkaj ma,“ zakričala som za nim a trochu si švihla.
Zastavil sa a otočil. Nahodil úsmev a rukou si prehrabol dohora vyčesané vlasy.
„ Čo chceš Em? Prišla si mi vyčítať to, že som sa bavil so Sophie?“
„ Nie, teda možno áno. Chcem vedieť o čom si sa s ňou bavil.“
„ Teba do toho nič nie je,“ povedal nevrlo a kráčal ďalej.
„ Stoj, keď sa s tebou rozprávam! Čo od nej dopekla chceš? Chceš ma prezradiť Johny? Naozaj?“
„ Myslím, že na to, aká si šľapka príde časom aj sama.“
Neovládla som sa a jednu mu okamžite vlepila.
„ Takto so mnou hovoriť nebudeš! Nikdy viac ma už takto nenazveš! Pochopil si?“ zvrieskla som naňho.
„ Nebudem ťa radšej volať nijak. Myslel som si, že si iná. Ale vidím, že nie. Také dievčatá ako si ty, sa asi tak rýchlo nezmenia.“
„ Neverím, že by si sa ty dokázal zmeniť. Čo si ty? Si nula.. oproti mne si nikto. Svojou peknou tváričkou možno oklameš každú, ale mňa nie. Na to ťa už poznám až príliš dobre,“ povedala som, pravou rukou mu stlačila vecičku v rozkroku a ironicky sa zasmiala.
Moju ruku okamžite odstrčil nabok a opäť začal kráčať.
„ Si nikto.. jediné čo dokážeš je to, že myslíš tamtým dole. No povedz, koľko dievčat zo školy si stihol pretiahnuť za tento týždeň?“
„ Ani jednu.. jedinou, s ktorou som sa zaplietol si bola ty a bola to obrovská chyba.“
„ Nehovor, že sa ti to nepáčilo. No.. teraz sa snažíš do postele dostať Soph? Však mám pravdu?“
„ Nie, len jej chcem ukázať, koho má po svojom boku a komu tak neskutočne verí. Si mrcha Emily. A ja nedovolím, aby si práve ty, dokázala zmazať úsmev zo Sophiinej tváre. To ti nikdy nedovolím.“
„ Čokoľvek jej povieš, neuverí ti. John, varujem ťa. Ak jej niečo povieš, skoncujem s tebou. Nebojím sa toho. Ani nevieš koľko ľudí by to pre mňa urobilo a stačilo by im za to tak málo. Daj Sophie pokoj. Ak máš v pláne s ňou niekam ísť, tak si to ihneď rozmysli, lebo ti prisahám, že sa ti čoskoro môže stať niečo nie práve pekné. Maj sa zlatíčko.“
Podišla som k nemu, vlepila mu bozk na pery a odkráčala preč.