Last look

Chapter 1

Celý život od každého počúvam aká som. Každý na mňa napriek všetkej mojej snahe hľadá len chyby. Či už moji rodičia alebo „priatelia“. Nikdy som od nich nepočula nič iné ako urážky. Každým dňom mi len každý dokazoval, že nie som absolútne ničím. Pre nikoho som neznamenala nič. Pre všetkých som po celý život iba vzduchom. V princípe je aj samotný vzduch ničím. Je to niečo na čo ľudia zabúdajú napriek tomu, že ho neustále dýchajú. Aj ja som bola niekým na koho sa vždy zabúdalo, no ja som verila, že sa to zmení. Tak ako si ľudia raz uvedomia, že nebyť vzduchu, tak by tu už dávno neboli. Už od svojho detstva sa snažím každému pomáhať aj keď viem, že mi za to nikto nikdy nepoďakuje. Moju pomoc považujú za samozrejmosť. No ja neprestávam snívať, že sa to raz všetko zmení. Raz všetkým dokážem, že si zaslúžim to, aby mi aspoň raz v živote poďakovali. Som na pohľad slabé dievča, ktoré sa všetkého bojí, no v skutočnosti nie.. svojim dennodenným úsmevom sa snažím dokazovať, že aj napriek všetkému čo prežívam som silná a neprestávam veriť. Nikdy som nemala to čo mali všetky deti, keď boli malé. Nemohla som si byť istá tým, že sa na druhý deň zobudím a nebudem sama. Nemohla som si byť istá, že budem mať čo jesť, že budem mať okolo seba svojich priateľov.. no ja som verila. Teraz mám 19 rokov a stojím pevne nohami na zemi. Už sa nebojím ľuďom pozerať do očí. Už sa nebojím postaviť sa niekomu kto ma uráža a snaží sa mi zničiť všetko čo chcem dosiahnuť. Existujú ľudia, ktorí už nie sú schopní bojovať a padnú na samotné dno, z ktorého sa už nechcú vyhrabať, respektíve, nevedia ako. Príkladom je aj moja mama. Na začiatku bola tou najlepšou mamou na celom svete. Rozumela mi, bola ako moja staršia sestra, ktorú som nikdy nemala. Vždy stála po mojom boku a chcela mi pomáhať v tom, aby som si raz mohla splniť všetky svoje sny. No.. bola príliš slabá na to, aby dokázala chrániť mňa aj seba. To, že sme nikdy nemali veľa peňazí ju ničilo. Vždy sa trápila a nedokázala pochopiť ako sa ja aj napriek tomu dokážem usmievať a tešiť. Keď som mala 7 rokov, podľahla alkoholu. Opíjala sa len preto, aby zabúdala. A keď chcela vycúvať, už bolo neskoro. Od svojich 7 rokov som od nej počúvala len to čo v jej stave mohol jej mozog vyprodukovať. Bola som pre ňu nulou. Už som v nej viac nevidela oporu a najmä nie matku, ktorou kedysi bývala. Odišla odo mňa hoci vedela, že to sama nezvládnem. Opustila ma a ja som na všetko ostala sama. Musela som sa postarať nie len o seba, ale aj o svojho otca. Musela som žiť s nim pod jednou strechou, aj keď som vedela, že už sa nemôžem spoľahnúť na to, že ma mama ochráni ak sa ma pokúsi udrieť. Deň čo deň, som vstávala so strachom z toho, koľkokrát ma bude schopný udrieť práve dnes. Nebral ma ako dcéru.. bola som preňho iba odpad, ktorému to patrične dokazoval. Nikto z tých, ktorí ma poznali, nedokázali pochopiť prečo od neho neutečiem alebo ho neudám. Ale nemohla som. Aj napriek všetkému to bol môj otec, o ktorého som aj tak čoskoro takisto prišla. Dopadol rovnako ako moja mama, len s rozdielom, že si siahol na život. Po jeho smrti som ostala na všetko úplne sama. Nemala som rodinu, v princípe ani priateľov, ktorí by mi pomohli. Musela som si pomôcť sama. Keď otec zomrel, mala som asi 13 rokov. Nezložila som sa na zem, aj keď by to bolo asi logické. Narozdiel od smútenia, som sa cítila istým spôsobom voľná. Už som sa nemusela báť urážok od vlastnej rodiny alebo silných úderov otca. Na tomto svete nebolo veľa možností, aby som si zarobila peniaze. Pracovala som tak ako to bolo možné. Umývala som podlahu v domoch bohatých ľudí, aj to málo čo som vedela o varení som sa snažila prejavovať, častokrát som musela žobrať, no teraz z toho nič neľutujem. Vďaka jednej rodine som sa postavila na nohy a teraz žijem normálny život. Chodím do školy a popri nej sa snažím pracovať, aby som mala peniaze nie len na jedlo, ale aj na splnenie svojich snov. Nikdy som nebola majetnícka, nepotrebovala som veľa peňazí, tešila som sa aj z toho mála čo som mala. No čoraz viac zisťuje, že bez peňazí sa ďalej nepohnem a navždy ostanem dievčaťom bez štipky vkusu a morálky. Jediné čo mám je úsmev a to čo nosím v sebe. Vždy som túžila pomáhať ľuďom. A práve preto, študujem za lekárku. Chcem pomáhať tým, ktorí to naozaj potrebujú. Verím, že sa mi to raz splní. Mám pred sebou celý život a nemienim premrhať už ani jednu jedinú sekundu niečím čo za to nestojí. Aj keď ma bolí to, že som tu úplne sama, neprestanem sa tešiť z toho, kde som to dokonca sama dotiahla. Bez matky, bez otca, bez priateľov, len sama...

Moje meno je Sophie Clarke  a som pripravená na všetko. Budem bojovať za to čo chcem, dokým sa mi to nepodarí. Aj keby som mala opäť padnúť na samotné dno a musela znova začínať od nuly...

Tu máte prvú časť O.o viem, že sa tam zatiaľ nič nedeje, ale treba niečo na začiatok také skromné :) užívajte, votujte poprípade komentujte :) budem rada :)