Sestra mafiána (Dokončené)

25. kapitola

15+

Zobudila som sa na niečom mäkkom. Niekoľkokrát som zažmurkala a vystrelila z postele. Derek ma z kresla pobavene pozoroval.

„Som rada, že sa bavíš," povedala som ironicky a zagánila na neho.

Derek iba pobavene pokrútil hlavou a postavil sa. „Mala si sa vidieť." Urobil grimasu, čím sa ma snažil napodobniť.

Moja hlava ešte stále nestihla spracovať všetko čo sa stalo.

Derek Costra. Derek Costra. Derek Costra.

„Preto som tu, však?" Opýtala som sa a slzy hnevu ma zaštípali v očiach. Môj brat sa ma snažil chrániť tak dlho, a napokon ma sám poslal do rúk nepriateľa.

„Áno," priznal okamžite.

„Chceš sa mi pomstiť," skonštatovala som sucho, bezvýrazne.

„Áno," povedal opäť a mne sa na jednej strane uľavilo, že neklame, no na druhej...vo mne vzkypel ešte väčší hnev.

Moja ruka automaticky vystrelila k jeho lícu. Brušká prstov ma zaštípali. No bolesti som nedala žiadnu šancu. Prsty som skrčila do pästí a začala Dereka búšiť hlava-nehlava. Dávala som do úderov všetku svoju silu. „Nenávidím ťa, ty hajzel. Nenávidím. Nenávidím. Nenávidím." Kričala som ako zmyslov zbavená.

Derek sa nehýbal. Stál pevne ako skala, a keď usúdil, že stačilo, zdrapil ma za zápästia. Zastavil ma. Nie som si istá, či by sa niekedy vedela zastaviť sama. Snažila som sa Dereka ešte aspoň kopnúť, trhala som sa.

Avšak celý svet zastal. Zastal, pretože spravil niečo, čo by som si nikdy nepomyslela, že spraví. Pobozkal ma. Tvrdo. Rázne. Drsne. Neustúpčivo.

Chcela som sa vytrhnúť z jeho zovretia. Snažila som sa. Bojovala som, ale s každým pohybom ma sila opúšťala. Dokázala som vnímať iba jeho horúce pery. Inštinktívne som sa na neho natlačila. Bližšie.

Ak ma nezabije Derek. Zabije ma Matthias. Vyspala som sa s nepriateľom. To je horšie ako velezrada.

Chrbtom som narazila na stenu. Už som nemala kam cúvnuť. Problémom bolo, že som cúvnuť ani nechcela.

Roztrhla som Derekovi košeľu. Gombíky nehlučne dopadli na zem. Keď som mu ju vyzliekla, automaticky som začala rozopínať nohavice.

Rozsudok smrti som mala jasný tak či onak, na jednom sexe predsa nezáležalo.

Pohladila som jeho zdurenú pýchu. Derek mi jazykom prechádzal po krku. Zvliekal mi pritom šaty. Láskal prsia.

„Posteľ, dračica," zavzdychal mi do pier.

Nejakým zázrakom sme domotali až k posteli. Derek na nič nečakal prudko do mňa vnikol. Od slasti sa mi zahmlelo pred očami.

Vyšla som mu panvou v ústrety a čochvíľa sme videli hviezdičky obaja. Ležali sme vedľa seba spotení a zadýchaní. Ale za nič na svete by som tento pocit nevymenila. 

///

Milovali sme sa niekoľko hodín. Potom Derek jednoducho tresol dverami a odišiel. Zostala som tam sedieť sama a zmätená.

Ak sa o tom poviem bratovi, zabije ma Derek. Ak to poviem bratovi, zabije brat. Ak sa to dozvedia navzájom, zabijú sa. Alebo horšie. Vyhlásia vojnu.

Costrarovci, Derekovi rodičia, boli dobrí ľudia. Osobne som ich nikdy nepoznala, ale hovorilo sa to nich. A taktiež sa hovorilo, že za ich smrť môže náš otec.

Ak ma aj Derek nechá nažive, tak ma odtiaľto už nikdy nepustí.