Sestra mafiána (Dokončené)

6. kapitola

Vyčkávala som hodinu. Dve. Napokon tri.

Derek vyzeral v spánku veľmi pokojne. Jeho zvyčajná maska hnevu ho opustila. Vyzeral ešte krajšie. Izbu jemne osvetľovala lampa, svietila dostatočne iba natoľko, že človek videl obrysy nábytku.

Bolo mi jasné, prečo ma Derek chce vo svojej spálni, no napriek tomu som sa nemienila vzdať. Poznala som mafiánske praktiky a jednou z hlavných mantier Matthiasa, bolo jednoduché pravidlo. Priateľa si drž blízko, ale nepriateľa ešte bližšie.

Dýchala som pomaly. Aj hýbať som sa snažila, čo najtichšie, no bolo to ťažké, pretože s každým mojím pohybom sa matrac prehol nižšie. Ruka mi už takmer dosiahla na Derekov telefón, ktorý mal položený vedľa seba, na nočnom stolíku.

Celý čas som zadržiavala dych. No to som si uvedomila až keď ma Derek zdrapil a ja som sa razom ocitla na chrbte. Obkročmo si na mňa sadol, zatiaľ čo som ho prepaľovala pohľadom.

„Zbláznila si sa?" Vyštekol ostro. Jeho dúhovky mali v šere čiernu farbu. Zreničky sa od dúhoviek vôbec nedali rozoznať. „Mohol som ťa zabiť."

„Nechaj ma!" Rukami som sa zaprela do jeho stehien a snažila sa vytlačiť spod jeho tela. Kopala som nohami, no ani to mi nepomohlo. „Zlez zo mňa."

„Inak čo?" Vyzval ma a pery zovrel do tenkej čiarky. Pozoroval moju dvíhajúcu a klesajúcu hruď, pretože som sa neprestávala metať. Párkrát som ho päsťami zasiahla do stehien, v ktorých ma držal ako v klietke. „Vidíš?" Zahľadel sa mi do očí a ja som sa zamrzla. „Presne pre toto som ťa chcel mať vo svojej spálni. Vedel som, že spravíš nejakú blbosť."

V tom mal pravdu. Toto bola blbosť. Dobre som vedela, že spánok mafiána je ľahší než pierko, ale pokúsiť som sa musela.

„Nedotýkaj sa ma," zjačala som, keď mi letmým dotykom z tváre odhrnul neposlušný prameň vlasov.

„Vieš, Vanessa," prvýkrát som ho počula vysloviť moje meno. Z jeho úst znelo ako modlitba. Po celom tele mi naskočili zimomriavky. „Nestretol som veľa žien ako si ty, ale garantujem ti, že mňa nedobehneš. Môžeš sa pokúšať utiecť, môžeš bojovať, no nakoniec," posledné slová mi zašepkal do ucha a moje telo sa rozochvelo strachom, „ťa vždy dostanem tam, kam chcem."