Sestra mafiána (Dokončené)

26. kapitola

Prepáčte za moju neaktivitu. Chcela som pridávať aspoň dve časti týždenne, ale momentálne sa mi toho všetkého akosi nakopilo. Dúfam, že sa máte dobre a snáď vám dnešná kapitola aspoň trošku spríjemní deň. 

 🖤🌹🖤

Prešiel deň, potom dva a Derek stále nikde. Doma nebol určite. Dokonca dal zamknúť garáž, všetky dvere. A ochrankári boli už dvaja.

„A ty tu chceš čo?" Opýtala som brunetky. Klaudii. 

Stála vo vstupnej hale ako kráľovná. Dlhé hnedé vlasy mala rozpustené. Oblečené obtiahnuté šaty a na nohách topánky s nižším opätkom.

„Theressa, však?" Zaklipkala mihalnicami.

„Vanessa," opravila som ju pohotovo.

„Čakám na Dereka, mala som sa ním stretnúť už pred piatimi minútami. Nevieš, či je doma?" Opýtala sa ma sladkým hlasom.

„Prosím?" Hlesla som zarazene.

„No...povedala som, že Derek a ja..." Jeho meno z jej úst znelo ako odpad.

No viac mi nebolo treba hovoriť. Všetko vo mne vzkypelo. Zovrela vo mne krv. 

Ako ďalšiu vec si pamätám iba to, ako ju ťahám za vlasy. Obe sme ležali na zemi a jačali ako o život. Kopla ma do brucha, na čo som ju následne poškriabala.

Matne som vnímala mužský šepot.

A potom jeho hlas. „Čo tu len tak stojíte. Pomôžte mi ich od seba odtrhnúť."

Niečie ruky ma chytili okolo pása a brali ma od Klaudie.

„Ty krava!" Zjačala som, keď som jej vytrhla pár vlasov.

Niekto sa ma snažil postaviť. No ja som bola stále rozbehnutá vyraziť po tej kurve. Chodila som na dievčenskú školu. Toto ani zďaleka nie je moja prvá bitka.

„Pokoj, dračica." Zapriadol mi do ucha Derek. Nemohla som tomu uveriť.

Keď som zistila, že ma drží on. Obrátila som svoj hnev proti nemu. Držal moje ruky a zozadu ma silno stískal. Snažila som sa ho kopnúť. „Pusti ma! Počuješ?"

„Nepustím ťa, dokým sa neupokojíš." Povedal prísne.

A ja som sa prestala metať, zúrivosť ma neopustila. Zovretie povolilo a ja som sa okamžite rozbehla po tej suke. Držali ju dvaja chlapi.

Nanešťastie ma Derek znova chytil. „Odveďte Klaudiu domov." Rozkázal. Tá sa bránila chlapom rovnako urputne ako ja Derekovi.

Keď si bol istý, že Klaudia je preč, pustil ma.

„Čo to malo znamenať?" Oboril sa na mňa.

„Nestaraj sa," odvrkla som jedovato.

„Nestaraj sa? Napadla si dcéru môjho manažéra! Doriti s tebou, Nessa!"

„Vieš čo, Derek? Je mi to jedno. Si mi ukradnutý ty aj tvoje štetky, na čo som vlastne ešte tu? Do toho, zabi ma nech máme obaja pokoj!"

„Ty žiarliš, dračica," povedal a jeho výraz sa v sekunde zmenil z nasratého na pobavený.

„Daj sa vypchať, Derek." Odsekla som.

„No poď," jemne potiahol, „dáme ti na to oko ľad, inak budeš mať do zajtra modrinu."

Nechala som sa odviesť, ale v hlave som už mala plán.

Uvidíme, kto sa bude smiať naposledy, Derek.