Sestra mafiána (Dokončené)

32. kapitola

„Skús sa usmiať," poradil mi Derek.

Boli sme na nejakom večierku Derekovho obchodného partnera. No všetko bolo, také chaotické. Moja hlava neustále premýšľala, ako sa z tohto celého dostať. Už pár dní som poriadne nespala. Derek bol na tom rovnako.

„Daj mi pokoj," odsekla som. Napravila som si krátke šaty, dnes som sa obliekla ešte vyzývavejšie než zvyčajne. Koktielové šaty nemali ramienka, ich obtiahnutá látka dokonale opisovala moje prsia, boky, zadok.

„Nemôžem uveriť vlastným očiam!" Spoza mňa sa ozval známy piskľavý hlas.

Otočila som sa za jeho zdrojom. „Trisha!" Zvýskla som aj ja a moja najlepšia priateľka ma vtiahla do objatia. Dlhé hnedé vlasy jej vo vlnách dopadali na nahý chrbát. Jej šaty boli rovnako výstredné ako moje.

„Kam si sa podela? Tvoj brat mi povedal, že si odišla k nejakému jeho kamarátovi. Prečo si sa mi neozvala?" Zavalila ma otázkami, keď sa odtiahla. V jej nádherných modrých očiach sa zračilo ublíženie.

„Bola som s..." Chcela som ukázať na Dereka, ale už vedľa mňa nestál. „Ach, to je jedno. Musím ti toho toľko povedať!"

„Prečo mám pocit, že na tento typ rozhovoru budeme potrebovať viac alkoholu?" Zasmiala sa Trisha. „Poď," povedala a potiahla ma k baru.

///

Povedala som jej úplne všetko. Všetko okrem vecí, ktoré sa týkali mafie a svadby. Obe sme sedeli pri bare a v rukách sme držali už tretí pohár s vodkou Absolut.

„Dievča, ty sa vážne nezdáš," rozosmiala sa. Mne až tak do smiechu nebolo. Znova som sa napila. „Prečo si mi nepovedala skôr, že si zbalila takého krásavca, keby sa ti zunoval, môžeš mi ho darovať."

„Pokojne si ho ber aj teraz," navrhla som jej. Obidve sme sa pozreli jeho smerom. Derek práve horlivo diskutoval s dvoma mužmi.

„Ja by som za takého chlapa aj vraždila a ty sa ho len tak vzdávaš?"

Vzdychla som si a pozrela sa do takmer prázdneho pohára. „Len som žartovala," pokrútila som hlavou so smiechom. Nemohla som jej povedať pravdu, nie úplnú pravdu.

Trisha niekomu horlivo zamávala, obzrela som sa a zbadala Nicka Jeffersona. Na strednej bol kapitánom futbalového tímu. „Teraz si idem uloviť svojho princa ja," zasmiala sa Trisha a vtisla mi na líce rýchly bozk, „drž mi palce."

Chvíľu som sa pozerala na jej vzďaľujúci sa chrbát.

„Bože, myslela som si, že to otravné dievča nikdy neodíde." Povedala staršia žena, ktorá si vedľa mňa prisadla. Vrásky okolo jej očí prezrádzali jej vek, no niesla sa s rovnakou noblesou ako každý v tejto miestnosti.

„Elizabeth," s úsmevom ku mne natiahla ruku, tak prudko až jej pri tom zahrkotali ťažké perly na ruke. „Derekova teta," ozrejmila, keď som jej nepodala ruku.

„Predpokladám, že ja sa vám predstavovať nemusím," zahriakla som ju stroho. Nebola som žiadny výstavný kus, ktorý si prišla pozrieť do galérie.

„Takže je pravda, čo sa o tebe hovorí," začala už chladnejším tónom, „si tvrdý oriešok."

„Pozrite, fakt neviem o čo vám ide, ale nemám záujem. Dúfala som, že som to povedala dosť jasne."

Elizabeth si naoko upravila bezchybný účes. „O čo presne nemáš záujem?" Pokračovala v debate.

„O nič z tohto." Bradou som kývla k Derekovi. „A už vôbec nemám chuť predstierať, že sme niečo viac ako nepriatelia."

„Ó, drahá," zatiahla medový hlasom. Uchlipla si z martini, jej červený rúž zostal otlačený na pohári. „si ešte horšia ako som si myslela."

„Prepáčte, že som vám skazila ilúzie," irónia v mojich slovách jej neušla.

„Prosím ťa," mávla rukou, „dávaj si skôr pozor, aby si toho nepokazila ešte viac." V jej slovách bol neskrývaný odpor. Konečne sme sa mohli baviť na rovinu.

Nepriateľsky som sa usmiala. „Viem, čo mám robiť." Vydať sa za Dereka.

„Môj synovec si uviazol na krk slučku, keď vliezol do postele s tebou."

„Chcel sa mi pomstiť, a to sa mu aj podarilo."

„Skutočne?" Opýtala sa ma zarazene. „Pretože podľa mňa, si dláždi cestu do pekla sám pre seba."

„Jeho problém, že ma nezabil, kým mohol." Mykla som ľahostajne plecom. Narodila som sa do mafiánskej rodiny, nebola som hlúpa. Dobre som vedela, ako veci chodia.

„Vidíš, to je práve to o čom hovorím," povzdychla si Elizabeth, a kývla na čašníka, aby jej dolial. „Mohol ťa zabiť a neurobil to. To ma privádza k otázke: Prečo?"

„Chcel sa mi pomstiť," zopakovala som „dostať sa do bratovej mafie, zničiť nás." Nebolo to očividné?

„Naozaj si to myslíš?" Elizabeth pobavene zdvihla jedno obočie. Rozprávala sa so mnou ako s deckom. „Celý večer z teba nespustil oči."

„No a?" Rozhodila som rukami. „Stráži ma, ak sa mi niečo stane, bude vojna."

„Vážne si taká hlúpa?" Fľochla na mňa stará žena. „Ten chlapec je do teba zamilovaný. Pravdepodobne mu to ešte nedochádza, je to chlap." Prevrátila očami, ako keby to malo vysvetliť jej slová. 

„Prosím?" Hlas mi vyletel asi o dve oktávy vyššie, no potom som sa schuti rozosmiala. Pritiahla som nečakanú pozornosť a niekoľko hláv sa otočilo našim smerom. 

Vo mne, po uvedomení jej vyhlásenia, vzkypel hnev. Ako si toto dovoľuje? Starať sa do mňa a do toho čo urobím? Prsty som skrčila do dlaní a nechty sa mi bolestivo zaborili do kože. 

„Počula si ma," zavrčala pokračujúc výhražne, „milujem Dereka ako vlastného syna, ak mu ublížiš, nebudem mať s tebou zľutovanie."

„Ja jemu?" Nechápavo som zažmurkala. „Je odo mňa vyšší takmer o dve hlavy, a asi stokrát silnejší, ako by som mu mohla asi tak ublížiť?"

„Vieš, drahá," povedala zasnene a s plným pohárom sa postavila na odchod. „Ženy sú nádherné bytosti. Prekrásne. Príťažlivé. Milujúce." Oblizla si krvavo červené pery a poslednú vetu vyslovila veľmi pomaly. "Láska je ako ruža, pokiaľ ju vezmeš za zlý koniec, poraníš sa."