Sestra mafiána (Dokončené)

27. kapitola

Môj nový ochrankár bol mladý. Mladý a hlúpy. Skočil mi na lep skôr ako som čakala.

Sedeli sme spolu v hale a bez hanby sme spolu flirtovali. Bolo jasné, že nevie, kto je jeho šéf, pretože inak by sa ku mne ani nepriblížil.

Jeho dotyky boli čoraz odvážnejšie. Najskôr mi iba prechádzal po odhalenom ramene. Potom mi dával za ucho vlasy. Ticho som to trpela, pretože som chcela vidieť Derekovu reakciu, keď ma s ním uvidí.

Už bolo takmer jedenásť hodín večer a Derek sa stále nevracal. Začínala som byť nervóznejšia a nervóznejšia.

„Čo keby sme šli hore?" Navrhol ochrankár a mňa striaslo.

„Ešte sa mi nechce," odvetila som ľahostajne.

Tento však nebral nie ako odpoveď. Prišiel ku mne a začal ma ťahať k schodom. Zaprela som sa celou silou a keď videl, že so mnou nepohne, tak ma chytil, chcel ma odniesť. Rukami som si zakryla tvár.

„Okamžite ju pusti!" Zahrmel známy hlas a ja som si uľavene vydýchla. Ochrankár ma ešte chvíľu držal. Zvažoval možnosti, a napokon ma pustil. Okamžite som sa rozbehla k Derekovi a ukryla sa za jeho chrbát. „Si v poriadku?" Opýtal sa ma, no oči neodrhol od ochrankára.

Roztrasene som prikývla. 

„Choď hore." Prikázal.

///

Tento raz som ani nezaváhala a cestou hore som schody brala po dvoch.

Sedela som ako na klincoch a čakala, kým sa Derek nevráti. Keď vstúpil do spálne, ihneď som sa k nemu rozbehla a objala ho. Najskôr iba nečinne stál a objatie mi opätoval po niekoľkých sekundách, ktoré trvali ako večnosť.

„Ďakujem," zafňukala som, „nechcela som, aby to zašlo tak ďaleko."

„Už je dobre, dračica," zašepkal a silnejšie ma stisol. Nadýchla som sa jeho vône. Odtiahol sa odo mňa a dôkladne ma prezrel. „Nič ti nespravil?"

„Nie," pokrútila som hlavou. „Ani si nechcem predstaviť, čo by..."

„No tak, dračica," znova ma objal a moje telo sa uvoľnilo. „Prinesiem ti čaj."

Pustil ma a vyšiel z izby. Nechcela som zostať sama, ale nechcela som ani vyjsť. Pár minút som ho čakala, vrátil sa so šálkou čaju. Keď mi ju podal, poďakovala som. Známu chuť levandule som rozoznala ihneď.

„Naozaj si v pohode?" Opýtal sa ma, keď som sa došuchtala k posteli. Napriek vysokej teplote v izbe som sa zahrabala pod dve prikrývky.

„Áno," prikývla som s hlavou položenou na vankúšoch.

Derek nevravel nič. Šiel sa osprchovať , no keď sa vrátil už som driemala. Len okrajovo som vnímala, ako si vedľa mňa líha a dáva mi bozk do vlasov.