Sestra mafiána (Dokončené)

35. kapitola

Ahojte! Viem, že dnešná kapitola je trochu kratšia, ale dúfam, že Vás poteší aj tak. Užite si zvyšok večera a načerpajte veľa nových síl do ďalšieho dňa. 

💜🌹💜

Derekov pohľad

„Takže ho miluješ! Miluješ! Miluješ!" Opakovala piskľavo Trisha. Stále som zvažoval, či to bol dobrý krok pozvať ju do svojho domu. Bol som nervózny z toho, že sa mi po vlastnom dome potuluje nejaké cudzie dievča. Vedel som, že Nessina kamarátka netuší o mafii nič, ale neveril som jej. Nie nadarmo sa hovorilo: dôveruj, ale preveruj. 

Obidve dievčatá sedeli v obývačke a pili víno rovno z fľaše, ktorú si podávali. Ani jedna netušila, že ich rozhovor počuť na celý dom. Ale aj keby boli tichšie...nemohol som si dovoliť spustiť z nich oči. Neveril som tomu, že Nessa by niečo povedala, ale opatrnosti nikdy nie je dosť. Stačilo by, aby to piskľavé dievča niekam zablúdilo... 

Dračica nepovedala nič, ani áno, ani nie. Netušil som, či je to preto, že Trishy nepovedala pravdu. Alebo preto, že ku mne naozaj niečo cítila. No tejto možnosti som neveril. 

„Buď ticho, Trisha!" Zahriakla ju napokon Nessa. Na jej hlase už bolo počuť, že je opitá. To mi pripomenulo našu prvú spoločnú noc a tak trochu som ľutoval, že tu má Dračica hosťa. „Medzi mnou a Derekom je to o čomsi inom."

„Tak prečo si ho potom berieš?" Spýtala sa jej opito najlepšia priateľka. Z jej hlasu sršala absolútna nechápavosť. 

Berie si ma preto, lebo musí.

„To je komplikované," Nessin hlas sa plačlivo zatriasol. Nikdy som ju nevidel zlomenú, ale teraz mi tak pripadala. Vážne bola pre ňu svadba takou katastrofou? Naďalej bude predsa rozmaznaná mafiánska princezná s jediným rozdielom: na prste bude mať obrúčku. 

„Spávate spolu, či nie?" Dobiedzala Trisha neodbytne. Ako mohli byť tieto dve kamarátky? Trisha bola ako otravná mucha. Keby nebolo Vanessy do tohto domu ani nevkročí. 

„Občas," priznala Dračica už tichšie, no trochu zahanbene. To ma prekvapilo. Ona nebola niekto, kto by sa sa hanbil. Jedine...že by som sa zmýlil a nebola hanba, ale ľútosť. Možno to predsa len ľutovala, no bolo neskoro. A mohla si za to sama. To ona rozohrala túto hru. 

„Poznám ťa," prihovorila sa jej mäkko Trisha, „viem, že máš srdce ako kus ľadu, ale mám pocit, že on to mení. Si iná ako predtým. Lepšia."

Trishine slová ma zarazili. Prestúpil som z nohy na nohu a zamračil sa. Stále opretý o stenu, som pohľadom premeral obývačku, dievčatá sedeli v nezmenenej polohe. Len vína bolo vo fľaši podstatne menej. 

Premýšľal som, či nemám zasiahnuť. Vojsť tam a toto ich malé posedenie ukončiť. Mohol som robiť ďalších tisíc užitočnejších vecí ako počúvať tieto ich sprostosti. Pokoj, pripomínal som si. Vedel som, že pre Nessu toto ľahké nie je. Jej sen o vlastnom živote sa rozpadol. Príde o svoju slobodu a možnosti. Možno chcela študovať, možno chcela... Dosť! Okríkol som sa, Dračica nie je jediná, čo niečo stráca. Ja som kvôli nej prišiel už o veľa, zatiaľ čo ona si žila sladký ružový život a míňala bratove peniaze. 

V živote sa ničoho nemusela vzdať. Až doteraz. Pri tej myšlienke som sa musel usmiať.  

„Veľa vecí sa zmenilo," hlesla už pevnejším hlasom.

„Viem," povedala Trisha, „vidím, že sa trápiš a rada by som ti pomohla, ale možno je na čase, aby si si dovolila niečo cítiť." Trisha sa s ňou zhovárala opatrne, akoby sa bála, že Nessa vybuchne a pošle ju do horúcich pekiel. 

Nessa jej niečo odvetila, ale jej opitý hlas sa zmenil na nezrozumiteľný šum. Dievčatá sa ešte chvíľu zhovárali, no stíšili hlas a už som nepočul nič iba ich hlasný smiech a hudbu.

Pobavene som pokrútil hlavou. Vanessa napokon pre mňa predsa len padne, no nie tak ako som chcel.