sorry [ZRUŠENÉ]

Prológ

Sedela v okne a pozerala ako kvapky dažďu dopadajú na cestu pred domom.

Plakala.

Nedokázala pochopiť prečo ju ľudia nemajú radi. Nie je predsa zas tak iná, alebo? Ľudia v tomto svete súdia kadého.

Zase ju to trápilo. Myslela si že sa cez to preniesla ale očividne nie.

Mala by si nájsť priateľov. Od konca strednej školy prešli 2 roky a ona od vtedy bola sama. Vlastne sama bola aj predtým ale teraz sa už s nikým nevída.

Bývá s rodičmi. Keď sa s niekym stretne tak maximálne keď ide do obchodu alebo vyriešiť nevyhnutné veci.

Dážď ju upokojoval. Vtedy dokázala prestať vnímať realitu. Pri pohľade na to.

Vedela že sama byť navždy nemôže.

Nechce ale ľudia od nej skôr odchádzajú ako ku nej chodia.

Vedela že život nie je ľahký, a je v ňom mnoha prekážok. Ale ona verí že ju ani sám boh nemá rád. Toľko prekážok a bolesti ktorú prežíva a to nie je ešte ani zďaleka všetko čo ju čaká.