sorry [ZRUŠENÉ]

_-7-_

Stres. To bolo jediné z pocitov ktoré dokázala rozoznať.

Od pekného večera v kaviarni prešli tri dni a ona momentalne sedi v aute pred Big Hitom a čaká na ôsmu hodinu ráno.

Ešte v ten večer jej na email prišla správa z Big Hitu že ju očakávajú v Pondelok, už ako zamestnankyňu.

Bola tak v strese že v noci nedokazala spať. Nakoniec sa jej to však aj podarilo ale búrka ju zobudka dve hodiny pred budíkom.

Naposledy takto v strese bola pred maturitou čo bolo už dosť dávno. Aj cez to že si vie zachovať chladnú tvár a skrývať emocie v dôležitých prípadoch, teraz sa jej ruky triasli snáď aj viac ako v zime keď je teplota niekde pod bodom mrazu.

Odhodlanie ktoré pociťovala keď odchadzala z domu vypršalo hneď ako zaparkovala na parkovisku a teraz rozmýšľa či sa nevrátiť domov a žit ďalej svoj samotársky život.

Sama si vybrala to že chce pracovať, teraz by sa však najradšej zahrabala pod zem a nevyšla ďalšie tri storočia.

Možnosť si myslíte že to preháňam a že všetko bude v pohode, ale pre mňa, pre osobu ktorú všetci celý jej krátky život iba odstrkujú, je to ťažké.

Bojím sa že nakoniec aj tu predsa len skončím ako na strednej škole.

Nebudem sa s nikým baviť a tie zdĺhavé dni budem tráviť sama.

Nakoniec som sa premohla, schmatla som kaberelku ktora ležala na sedadle spolujazdca a sebavedomo vyšla smer vchod do budovy Big Hitu.