sorry [ZRUŠENÉ]

_-5-_

Zobudila som sa na chlad. Až teraz do si uvedomila že som ešte vo vani.

Voda už bola studená.

Rýchlo som sa poutierala, obliekla som do pyžama, vypustila vaňu a išla do izby.

Pozrela som na hodiny ktoré boli zavesené nad dverami.

Pol tretej.

Skočila som do postele, zakryla sa až po hlavu a zaspala.

......

"Nie to nieje pravda!!" Smiala som sa na plné hrdlo.

"Áno, je to tak" smiala sa so mnou mama zatiaľ čo krájala zeleninu.

"To je až moc romantické aby to bolo pravda " povedala som.

"A ty si myslíš že to by nespravil pre mňa ?" Opýtala sa ma mama s urazeným  výrazom.

"Nevedela som že otec bol taký romantik" povedala som a odložila posledný tanier.

"To vieš zlaté mladé časy. Teba to ešte čaká Myun" usmiala sa na mňa mama.

"Vieš čo" zasmiala som sa a ohnala sa utierkou po nej.

"Choď dať silnejšie idú správy" povedala rýchlo mama.

Bežala som do obývačky, síce som sa skoro rozpľacľa ako žaba ale úspešne som do nej došla.

Dala som silnejšie a sadla si na gauč. Zobrala do ruky mobil a pozrela so e-maily. Dneska už 4 krát. Na pohovore som bola pred piatimi dňami a stále sa mi neozvali.
Myslím že ma nezoberú.

Povzdychla som si.

"Veď to je hrozne!! Ako že ich chcu zavrieť bože" chytala sa za hlavu " najlepší reťazec v Južnej Kórei a oni ho chcú zavrieť. Nechápem prečo" hovorila furt dokola.

Vedela som že to takto bude. Mama chytala nervy keď boli správy preto som radšej vždy išla do inej miestnosti .

Teraz som vstala a potichučky som prešla do kuchyne. Aj keď som vedela že by ma nepočula.