sorry [ZRUŠENÉ]

_-10-_

"Takže tak" dorozprávala som a úľavne si vydýchla.

"Sama vidíš že nie všetci sú ako tvoji bývali spolužiaci zo strednej školy. Navyše,tam ste boli ešte v rámci možností deti a tu už ľudia jednajú ako dospelí. Neriešia svoje problémy bitkami a krikom...teda väčšina" nad poslednými slovami mama pretočila očami na čo som sa zasmiala.

"Áno, nedokážem si predstaviť dospelého Dong-Mina. Ten bitkár by mohol pracovať ako boxerista aj to by mu bolo málo" začala som sa smiať ešte viac a mama so mnou.

"Čo toľko smiechu, aj mne povedzte" vošiel do miestnosti otec.

"Ideš neskoro" pozrela som na neho.

"Večera už je hádam aj studená. Keď budeš chodiť takto neskoro často prestanem ti robievať večeru spolu s nami " zúrila mama a karhala otca pohľadom.

"Prepáčte, bolo toho viac než som si myslel. Už ssom vám chcel volať nech so mnou nepočítate s večerou ale prišiel Han a povedal že to dokončí za mňa. Vraj sa nudí a doma nemá čo robiť" povedal otec otrávene a sadol si vedľa mňa.

"No ale späť k tomu prečo ste sa smiali" pozrel na mňa.

Hlboký nádych, výdych a môžme vysvetľovať všetko od začiatku.