Bolo mi do plaču.
Všetok stres zo mňa rázom opadol.
Ako listy zo stromu keď zafúka silnejší vietor.
Uklidňující pocit, ktorý som mala keď som nasadla do auta.
To bol dôvod môjho plaču.Bola som šťastná. V tú chvíľu mi nič nechýbalo, bola som len ja a štastie.
Slzy mi tiekly po lícach a ja som sa len blbo usmievala a pozerala pred seba na hustú dopravnú premávku.
Ten pocit deň pred maturitou a deň po nej. Úľava.
Možno to len moc prežívam, ale mňa to naozaj teší. Po niekoľkých rokoch som sa dokázala bez strachu rozprávať s cudzími ľuďmi, pocitu že má vysmejú.
Nemohla som si pomôcť.
Robím z toho veľkú drámu, ale tento deň by sa mal zapísať do histórie. Kim Myun si dokázala nájsť prácu. Považujem to za najväčší úspech v mojom krátkom živote.
Rýchlo som si s úsmevom utrela slzy a naštartovala. Mala som v pláne zastaviť cestou niekde v reštaurácii a najesť sa. Boli tri hodiny poobede a moje jediné jedlo bola včerajšia večera. V Big Hite aj cez to že ponúkali naozaj veľa rôznych jedál som nejedla.
YOU ARE READING
sorry [ZRUŠENÉ]
Fanfiction"Nemôžeš za to kým si. Nehanbi sa za to a netráp sa. Mala by si byť rada ze si iná. Tento dar dal Boh tebe a nie niekomu inému pretože vedel že ty si tá pravá" Tieto slová ktoré mi vravel sa mi vrili do pamäte. Mal pravdu ale ja som ju nedokázala pr...