sorry [ZRUŠENÉ]

_-12-_

"Nie, Eun woo ešte nemôžeš papať. Papať budeš až na večeri" usmiala som sa a zavrela jej chladničku pred nosom.

"Ale ja som hladná" ruky schovala ss chrbát a smutne na mňa pozrela.

"Teta Lee, môžem jej dať aspoň niečo málo najesť" pozrela som na Euninu mamu.

"Môžeš, ale nie veľa, aby spapala večeru" usmiala sa na mňa a otočila sa späť k mame pomáhať v večerou.

Štedrý deň je tu. Ako každý rok sa celá rodina stretneme u niekoho doma. Tento rok je to u nás. Všetci súrodenci mami a otca aj s rodinami prišli ku nám kde prespia, a až tretieho januára pôjdu domov.
S týmto nápadom prišla mama, a prekvapivo s tým všetci súhlasili.
Keďže všetci vedia že mám rada deti, vždy keď prídu ich posielajú za mnou.

"No dobre, tak čo si prosíš. Možno by som ti mohla dať... túto čokoládovú buchtu ti dám" zo sáčku som vybrala buchtu a podala ju jej.

"Myuunnn, poď sa zahrať na schovávačku" pribehol ku mne malý Jae a zaťahal ma za tričko.

"Dobre počkaj, Eun tuto si sadni, keď dopapáš môžeš hrať s nami dobre " usmiala som sa na ňu a posadila ju na stoličku pri stole. S usmevom prikývla a znovu zahrizla.

"Dobre, poď Jae. Kto všetko ide hrať?" zobrala som ho na ruky a vydala sa s nim do herne . Popravde detí v našej rodine nieje málo.

Otcova mladšia sestra má tri deti. Dvoch chlapcov a jedno dievča. Jae, Eun a Min. Min je z nás všetkých najstarších . Som druha najstaršia z detí. Min má 24. Povedzme pravdu, vždy som si s ním rozumela najviac.

"Min poď hraaaaať" ťahál Jae svojho brata za ruku.

"Ide hrať ešte niekto?" zakričala som na celú hernu. O chvíľu okolo mna stáli skoro všetci. Dokonca aj Min so svojim bratom na rukách ktorý sa usmieval od ucha k uchu.

"Dobre tak kto chce počítať?"

"JA!" vykríkla Hyeon. Sedem ročná dcéra maminej sestry a taktiež jen najmladšie dieťa.

"Dobre, ráta Hyeon! Hráme po celóm dome" tleskla som rukami nad hlavou a všetci sme sa okamžite rozbehli po celom dome.

Utekala som do svojej izby, kde som sa schovala pod postel medzi priesvitné boxy.

"Myun" vošiel niekto do izby a potichu zašeptal.

Opatrne som vystrčila hlavu z pod postele len aby som zistila že je to Eun.

" Natiahla som ruku a mávla na ňu s tým nech ide bližšie a zavrie dvere.

Rýchlo pribehla a schovala sa ku mne pod postel.

"Spapala?" opýtala som sa jej a pozrela na ňu. Jemne prikyvla a odhrnula si vlasy z tváre.

"Kto hľadá?"

"Hyeon"

"Dobre"

Skôr než stihla povedať ešte niečo z dola sa ozval krik.

"VEČERA" vykríkla a rozbehla sa dole, až sa za ňou zaprášilo.
Len som sa zasmiala a vydala sa za ňou dolu.

********

user928389
Veselé Vianoce Myun

Dneska tu máme kapitolu ktorá náš dej síce nikam neposúva , ale keďže už sú tie Vianoce ❤️

Veselé Vianoce 💗