sorry [ZRUŠENÉ]

_-6-_

Dievča sa hodilo na posteľ a niekoľko zdĺhavých minút pozeralo na čistý biely stop. Nemala nič čo by ju nútilo vyjsť z domu, nemala povinnosti, všetko bolo vybavené tak ako si priala.

No skoro všetko.

Vkladala moc velké nadeje do tej práce v Big Hite až zabudla na nasledky a možnosť že ju neprijmu a ona bude sklamaná.

Pozrela von oknom a zbadala zapadajúce slnko. Prvé čo jej napadlo bola prechádzka ana ktorú sa aj vybrala.

O pár minút už kráčala tmavými uličkami Seoulu. Zablúdila do jednej menej známej časti mesta v ktorej sa nachádzala útulná kaviareň do ktorej nechodí veľa ľudí. Preto je Myunina obľúbená.

Možno to je tým že na strednej škole sa Myun nikto nebavil a je zvyknutá na trávenie voľného času sama vo svojom vesmíre i keď si to nechce priznať.

S úsmevom vošla do kaviarne z ktoréj vychadzala vôňa čerstvých koláčov ktoré tu naozaj vedia piecť.

Sadla si ku stolu v rohu miestnosti a objednala si.

Do kaviarne v ktorej sa momentalne nachadza, sa chodievala učiť na maturitu. Bolo tu príjemne, málo ľudí, dobrá káva. Dokázala sa tu sústrediť.

Vždy v Piatok večer sem však chodila skupinka o siedmich chlapcoch. No chlapcoch. Vyzerali staršie a Myune známo avšak nikdy si nevedela spomenúť odkiaľ ich pozná.

Mohla nad tým premýšľať aj celý deň a neprišla by na to odkiaľ. Nie raz však na sebe zacítila pohľad. Bola však príliš hanblivá na to sa obzrieť kto sa na ňu pozerá.