Potrebujem ťa (I Need You)

9. Po párty

Pohľad Caroline

Nakoniec som skončila na motely, kde som aj zaspala, rozmýšľala som nad tým Klausom........Nemôžem byť s ním, nemôžem mu ublížiť, toľko som to už prehnala a mnohým som už toľko krát ublížila.

Ďalej hovoríme o Klausovi Mikaelsonovi, prvom hybridovi, som si istá, že aj keď by sme boli spolu, nakoniec by sa so mnou nudil a vyhodil by ma ako nepotrebnú vec do koša.

Rozhodla som sa ísť spať, ale bolo to bez úspechu. Vôbec som nevedela zaspať lebo som rozmýšľala iba nad Klausom a tým čo sa dneska stalo. Náš bozk sa mi páčil, ale aj tak to nebolo správne.

Celú noc som nespala, a o 5 ráno som sa rozhodla ísť na cintorín v Mystic Falls, potrebovala som sa porozprávať so svojou matkou.

" Ahoj mami! Potrebujem tvoju radu, ale nemôžem.....neviem čo mám robiť mami, páči sa mi Klaus, ale znovu sa nechcem zraniť.... Viem, že Klaus má byť ten zlý, ale nie je taký zlý, časť, ktorú sme videli bola to monštrum- je to iba maska pred ostatnými, ale ku mne bol milý a jaaa.......neviem čo mám robiť." povedala som.

Pokračovala som v rozprávaní, keď som započula niekoho kroky.

" Ahoj Care!"

"Ahoj Stiles! Čo tu robíš?" spýtala som sa ho.

" Som tu na návšteve u mamky a potom sa ťa uvidel, a prišiel som sa ťa spýtať ako sa máš?"

"Mám sa dobre a ty? Ja viem, že to nie je nejak ľahké, keď tvoja mamka zomrela." povedala som mu a pozrela som sa naňho skúmavým pohľadom.

" Hej, ale bola si tu vtedy pre mňa a je to ľahšie...." povedal Stiles a venoval mi malý úsmev, tiež som sa naňho usmiala.

" Care, idem naspäť na koľaj, pôjdeš so mnou?"

" Áno prosím, nie som tu autom." usmiala som sa naňho.

" Máš šťastie. Som tu na Jeepe." povedal a ja som sa uchechtla.

Išli sme do jeho auta a on šoféroval, kým auto nezastavilo, pokúsil sa auto znovu naštartovať, ale bez úspechu, nakoniec som napísala Rebeke, aby nám pomohla.

" Ja neviem, prečo si jej písala, keď tento problém viem vyriešiť..." povedal, podišla som k nemu a pozrela som sa prekvapene na motor auta.

" To je veľa lepiacej pásky."

" To nevadí. Dôležité je, že to funguje." povedal s úsmevom, úsmev som mu opätovala a potom som započula auto.

Ľudia, ktorí sa objavili boli Klaus, Bonnie a Rebeka.

Bonnie objala Stilesa, Rebeka mňa a potom ma presunula ku Klausovi, ostala som pred ním stáť ako soľný stĺp  bez toho, aby niekto z nás niečo povedal.

"Poďte!"

" Bonnie, vieš ako to je.......Ja nikdy tento džíp neopustí!"

" My vieme, Stiles." povedala som so smiechom.

Zrazu sme započuli jeden zvuk, rozbehla som sa za hlukom a počula som ako na mňa volal Klaus. Zistila som, že hluk vyšiel z dievčaťa, ktoré kričalo, pretože ju držal Damon. Povedala som mu, aby odtiaľto vypadol, kým ho niekto uvidí.

Vrátila som sa, nasadla som do Stilesovho jeepu spolu s Klausom a Bonnie a Rebeka išli v druhom aute. Stiles šoféroval a Klaus sa pozrel na mňa a povedal "Ty...... Ty nikdy neurobíš niečo také znovu."

"Čo?"

" Myslel som si, že bežíš....."

" Bežala som." povedala som ako by to bola tá najbežnejšia vec na svete.

" Nie. Myslel som, že si vzlietla. Myslel som si, že ma opúšťaš."

"Nikdy by som ti to neurobila...." povedala som, keď som sa naňho pozrela a zahľadela som sa do jeho očí " Nikdy by som neodišla bez teba."

" Naozaj?"

"Áno" povedala som s miernym úsmevom na tvári, ktorý mi opätoval.

"To rád počujem." povedal a potom dodal: " prepáč kvôli tomu čo sa stalo včera v noci, nemal som to urobiť."

" Bola to aj moja chyba."

" Takže.....sme v pohode?" spýtal sa a ja som prikývla. Potom som sa už pozerala na cestu a čakala som, kedy sa dostanem na izbu.

" Ďakujem za cestu Stiles." povedala som mu s úsmevom.

" Nemáš zač." povedal s úsmevom a potom sa pozrel na Klausa, ktorý ho zabíjal pohľadom a radšej dodal " Radšej idem. Ahoj!" on teda odišiel čo najrýchlejšie preč.

" Mohol by si byť milší ku Stilesovi? On je milý..." bránila som ho Stilesa.

" Však nič som neurobil. Zatiaľ." povedal mi a ja som mu venovala pohľad, len sa uškrnul.