Potrebujem ťa (I Need You)

14. Problémy

Klausov pohľad

Vrátil som sa naspäť do svojho domu a pokúsil som sa upokojiť, ale samozrejme, že mi to nepomohlo. Nemôžem uveriť tomu, že Mikael je späť. Prečo zakaždým, keď začnem cítiť trochu šťastia, stane sa niečo čo to zničí...... Zvyčajne si ho zničím ja, ale teraz je to Mikael, on sa zastaví, až keď ma uvidí mŕtveho.

Bola už noc, dostal som správu od Caroline, aby som za ňou prišiel do baru. Znelo to urgentne tak som použil svoju rýchlosť, aby som sa čo najrýchlejšie dostal do baru. V okamžiku som bol v bare a uvidel som Caroline, že sa snaží niečo povedať, ale nemohla.

" Caroline, čo sa deje?" spýtal som sa jej ustarane a ona len zostal bez pohnutia sedieť na stoličke.

" Nemôže ti nič povedať, prinútil som ju....." povedal Mikael, keď vyšiel z kuchyne. Hneď ma pritlačil o stenu a prinútil ma, aby som sa potichu usadil a hovoril iba s ním.

" Mikael, čo tu robí Caroline? Nemá tu čo robiť." povedal som

" Ale áno, má.....je to láska tvojho života, čo znamená, že keď ju budem mučiť pred tebou, budeš trpieť a potom ju prinútim, aby ti povedala, čo si o tebe myslí...... Obaja vieme, že si o tebe Caroline myslí, že si netvor, ale ak to budeš počuť z jej úst, tie slová budú pre teba viac zničujúce, až tak že sám ma budeš prosiť, aby som ťa zabil." povedal Mikael so svojím zlomyselným úškrnom.

" Caroline, myslíš si, že Klaus je netvor?" nútil ju.

" Nie." povedala, potom sa na mňa pozrela a venovala mi malý úsmev.

" Caroline, naozaj si mu odpustila to čo urobil Tylerovi, Tylerovej mame, Eleninej tete?......"

"Áno." povedala, čím Mikaela prinútila zvážnieť a mne dala nádej.

" Páni.... Tak buď ignoruješ fakty alebo si hlúpa alebo čo?" spýtal sa jej Mikael, ako keby si z nej robí žarty.

" Klaus mi ukázal svoju ľudskosť, bol to jediný človek o ktorom som vedela, že je rovnaký ako ja...... Sám a nemilovaný. Ukázal mi ako ochraňuje ľudí na ktorých mu záleží, robí všetko pre ochranu svojej rodiny." povedala, ale sa na mňa ani nepozrela a začala sa hrať so svojim denným prsteňom, robila to vždy, keď bola nervózna.

" Rodina? Nie je to jeho rodina. On nemá rodinu." povedal Mikael až na mňa zavrčal.

" Áno má. Láska tvorí rodinu. Nie krv."

" Poďme sa porozprávať o tom, čo sa stalo v lese." povedal Mikael a otočil sa na mňa.

" Čo si potom cítil, mal si konečne šťastie s týmto upírim dieťaťom." spýtal sa Mikael.

" Stal som sa najšťastnejším mužom na svete, pretože som našiel niekoho kto vo mne nevidel len monštrum, komu na mne záleží okrem mojej rodiny....."

" Nemyslíš si, že ona je len výzvou pre teba?" spýtal sa ma Mikael a videl som ako Caroline po tomto zadržiavala slzy.

" Nie. Už dávno pre mňa nie je výzvou. Je ženou, ktorú milujem." povedal som. Až potom som si uvedomil, že som pod nátlakom priznal Mikaelovi, že som zamilovaný do Caroline.

" Páni...... Nemôžem uveriť, že Niklaus Mikaelson miluje dievča, ktoré dnes zabijem." povedal Mikael s úškrnom.

" Neubližuj jej." povedal som a on sa zachechtal.

" Ja som tu ten kto kladie požiadavky." povedal a obrátil sa na Caroline. " A ty? Čo si cítila potom čo sa stalo medzi tebou a mojím bastardským synom."

"Cítim sa s ním šťastná a takto o ňom nehovor." povedala poslednú časť nahnevane.

" Šťastná? Prečo šťastná?"

" Pretože som konečne dala do popredia seba ako svojich kamarátov, bolo mi jedno čo si o tom pomyslia a bola som s mužom, ktorého milujem." povedala s pohľadom zabodnutým do stola.

" Páni....Klaus vie ako veľmi rád lovím takže......" povedal a potom nás prinútil utiecť, ale nemohli sme sa dostať mimo vysokej školy.

Pohľad Caroline

Bežala som ako najviac som vedela a ocitla som sa v Alaricovej triede a rozhodla som sa mu zavolať.

" Caroline?"

" Alaric potrebujem tvoju pomoc. Mikael sa ma snaží zabiť. Som v škole, prinútil ma, aby som utekala......"

" Dobre. Na stole mám nejaké bylinky vďaka, ktorým sa dostaneš z prinútenia. Budem tam tak rýchlo ako to len pôjde. Len zostaň na žive." povedal a zložil.

Prišla som k pracovnému stolu a začala som hľadať tie bylinky, keď som ich našla zjedla som ich a bežala som nájsť Klausa, aby som mu dala tiež tie bylinky. Potrebovali sme sa zbaviť toho ovládnutia.

Bežala som, keď som zrazu začula v triede biológie hluk, išla som za hlukom a uvidela som Klausa s kolom v ruke, chystal sa ma bodnúť, keď som ho chytila za zápästie.

" To je v poriadku. To som ja. Všetko bude v poriadku. Len toto vypi." povedala som a on to urobil.

" To je nechutné."

" Hej, viem."

" Čo to robí..?"

" Sú to špeciálne bylinky. Teraz odtiaľto môžeme vypadnúť." povedala som a začali sme utekať, keď sme boli pred výškou. Videli sme Mikaela s kolom v bruchu.

" Myslím, že som späť, aby som bol lovcom." povedal nám Alaric s úsmevom.

" Ďakujem. Musíme odtiaľto vypadnúť. Hneď."

" Áno. Ale choďte radšej na miesto o ktorom nevie, kde je."

" Ako moja chata." povedala som a Alaric prikývol " poďme Klaus. Skôr ako sa Mikael prebudí."