Potrebujem ťa (I Need You)

16. Ráno na chate u Forbsovcov

Pohľad Caroline

Ráno som vstala, osprchovala som sa a obliekla som si čierny top s rifľami, tmavohnedé čižmy. Na raňajky som sa rozhodla urobiť palacinky, zapla som si rádio a začala som si pospevovať na pesničku, ktorá práve hrala. Pieseň, ktorá hrala bola " Wake me up!"

Dávala som palacinky na tanier a spievala som si, keď som počula ako sa niekto zasmial, bol to Klaus a ja som sa naňho pozrela.

" Dobré ráno láska." uškrnul sa.

" Dobré ráno Klaus." povedala som s úsmevom " Dáš si palacinky?"

"Dám." povedal s úsmevom, sadli sme si za stôl a začali sme jesť palacinky.

" Myslel som si, že sme uzavreli dohodu, že dneska robím raňajky ja." povedala Klaus s úškrnom.

" Zajtra si na rade ty."

" No neviem. Veľmi rád ťa počujem spievať." povedal a usmial sa, usmiala som sa na neho a potom sme sa vrátili k palacinkám.

Išli sme nakoniec von.

" Mám otázku. Ten bicykel je tvoj?"

"Áno to bol môj prvý bicykel." povedala som so smutným úsmevom.

" Povedal som niečo zlé?" spýtal sa ustarane.

" Nie. Je to len posledná spomienka, ktorú mala moja mama pred tým než zomrela. Bola to ona, kto ma naučil jazdiť na bicykli a ja som jej povedala vtedy 'Neodchádzaj, nie som pripravená' a ona mi na to povedala 'Ty si pripravená' to bol koniec spomienky a vtedy som počula posledné buchnutie jej srdca......" povedala som so slabým úsmevom, ale vedela som, že moje oči boli plné smútku.

" Je mi to tak ľúto." povedal, objal ma a ja som mu začala plakať na rameno.

" Prepáč, že plačem, keď máme väčšie starosti." povedala som, keď som sa vykrútila z jeho objatia.

Klausov pohľad

" Nemusíš sa za to ospravedlňovať. Môžeš sa so mnou porozprávať o všetkom, kedykoľvek mi plakať na rameno. Vždy, keď budeš potrebovať." povedal som, utrel som jej slzy z líc a ruky som nechal položené na jej lícach. Darovala mi malý úsmev a ja som sa zapozeral do jej krásnych očí. Naklonil som sa, a keď som sa ju snažil pobozkať niekto nás vyrušil.

" Ahoj Care a Klaus! Rebeka ma požiadala, aby som vás skontroloval." povedal Stefan.

" Ahoj Stefan!" povedala Caroline.

" Stefan." povedal som a na tvári som vystrúhal úsmev.

" Prepáčte, ak som vás vyrušil?" povedal Stefan.

" Nie!" povedala rýchlo Caroline.

"Takže čo môžeme pre teba urobiť?" opýtal som sa ho.

" Len mi povedzte ako dlho tu ešte zostanete." povedal Stefan a ja som nevedel, že čo mu mám na to povedať.

" Vlastne na to myslím.....myslela som si, že by som tu s Klausom zostali týždeň a potom by sme išli do domu môjho otca čo mal, a takto by sme pokračovali, že by sme si po chvíli našli niečo nové pokiaľ by sme nenašli spôsob ako by sme porazili Mikaela a umiestnili by sme ho na miesto z kadiaľ by sa nedostal von." povedala Caroline vážne, bol som iba prekvapený ako to tak rýchlo dokázala vymyslieť lebo myslela na všetko a odvtedy ako sme odišli z výšky neprešlo ani 24 hodín.

" A čo dokončenie vysokej školy a ostatné veci?" spýtal sa Stefan.

" Som upír. Mám na to všetok čas na svete. Takže práve teraz sa budem sústrediť na to ako porazíme Mikaela." povedala.

" Caroline. Ja nechcem , aby si sa kvôli mne zranila." povedal som s pohľadom na nej.

" Zvládnem to a okrem toho ma Alaric naučil, ako na boj s mocnými upírmi, ešte mocnejšími ako ja."

"Láska....."

" Nie. Ako som povedala, neopustím ťa......" povedala, pozrela sa na mňa s vážnou tvárou a potom dodala: " Nenechám ľudí na ktorých mi záleží, aby im niekto ublížil."

" Caroline, si si tým istá?" spýtal sa Stefan a Caroline prikývla a potom Stefan dodal " Dobre. Idem sa stretnúť s Rebekou. Ahojte!"

Išla k autu a odišiel. Pozrel som na Caroline.

" Nie. Neopustím ťa." povedala.

" Láska. Je to príliš nebezpečné."

"Myslíš si, že to nezvládnem?" spýtala sa ma.

" To nie. Ja....Ja som len..."

" Ty si čo?" spýtala sa.

" Bojím sa, že ťa stratím, alebo že ťa Mikael použije ako moju slabosť, dobre?" povedal som a ona sa priblížila ku mne a chytila ma za líce.

" Nestratíš ma." povedala s miernym úsmevom.

" Sľubuješ?"

" Sľubujem." povedala s úsmevom.