Pohľad Caroline
Pozerala som TV, keď som niečo započula, Klaus mal plné ruky práce s kreslením do svojho zošita.
"Klaus?" povedala som, aby sa na mňa pozrel " Nepočul si niečo?"
Obaja sme zostali ticho a on pokrútil hlavou " Je mi to jedno idem sa pozrieť, či tam niekto nie je." povedala som, chytila som do ruky môj luk so šípmi z dreva.
" Vieš s tým vôbec narábať?"
" Áno, môj otec ma učil strieľať, keď mi bolo 5." povedala som a Klaus mi venoval zmätený pohľad " Chcel, aby som sa stala lovcom upírov. Nešlo mu to veľmi dobre......"
"Idem s tebou." povedal a ja som prikývla.
Keď sme otvorili dvere uvideli sme Alarica.
" Ahoj Buffy! Klaus." povedal Alaric.
"Alaric!" povedala som, dobehla som k nemu a objala som ho.
" Ahoj! Caroline mi povedala o tvojej snúbenici..... je mi to ľúto." povedal mu Klaus.
" Ďakujem." povedal Alaric. " Doniesol som ti niečo."
Išli sme ku kufru auta a v ňom bol vlkodlačí jed, bylinky a ďalšie látky, ktoré môžu zabiť alebo ublížiť upírovi.
" Ďakujem." povedala som s úsmevom.
" Za nič. Len mi sľúbte, že prežijete."
"Sľubujeme." povedala som mu s úsmevom.
" Dobre. Rád by som tu s vami zostal, ale musím sa vrátiť späť predtým ako Damon vypije všetky fľaše alkoholu, ktoré som schoval." povedal Alaric na čo som sa zasmiala.
" Veľa šťastia!" povedala som mu, videli sme ako už odchádza, ale pred tým ako odišiel mi niečo dal.
" Páni! Toto je skvelé, ale nezabije to Mikaela."
" Nie nezabije...... Ale toto áno." povedal a ukázal mi kôl z bieleho dubu.
" Panebože! Máme zbraň, ktorá dokáže zabiť Mikaela."
" Áno. Je celý tvoj. Verím ti v tomto." povedal Alaric.
" Naozaj?" spýtala som sa s úsmevom.
Vrátili sme sa domov a dali sme si veci do izieb, aby nás chránili. Schovávala som veci, keď Klaus zaklopal na dvere.
" Poď ďalej."
" Ahoj láska." povedal a oprel svoje telo o zárubňu dverí.
"Ahoj." povedala som s úsmevom , odložila som ostatné veci a on zostal len stáť vo dverách, pozeral sa na mňa a usmieval sa.
"Čo?" spýtala som sa so smiechom.
"Nič."
"Takže....prišiel si sa na mňa len pozerať?"
"Možno." povedal mi s úškrnom a ja som sa len zasmiala.
"Čo tu robíš?" spýtala som sa s úsmevom.
"Len by ma zaujímalo, či by si si nedala prestávku od tohto....."
"Čo navrhuješ?"
" Večera. Rande dnes večer."
"Dúfam, že nebudem ľutovať toho čo poviem, ale dobre."
"Naozaj?" spýtal sa s úsmevom a v jeho očiach som zazrela iskričky šťastia.
" Áno. Takže...... Čo si mám obliecť?"
" Pekné šaty."
"Dobre." povedala som a vrátila som sa do obývačky spolu s Klausom.
VOUS LISEZ
Potrebujem ťa (I Need You)
FanfictionKlaroline príbeh* Tento príbeh patrí @klaroline-4ever ! Snažila som sa ho len preložiť, je to môj prvý preložený príbeh takže kľudne mi píšte ak som niečo zle napísala.
