Klausov pohľad
Bolo 19:30 a ja som klopal na jej dvere od izby.
"Poď ďalej!" počul som ju povedať, nevedel som sa ubrániť úsmevu. Otvoril som dvere a uvidel som ju v bielych šatách a v zelenom saku. Bola prekrásna. "Vyzeráš úchvatne."
"Vďaka." povedala s červenými lícami.
Išli sme do reštaurácie zarezervoval som nám tam stôl s výhľadom. V reštaurácií nás k nemu zaviedol čašník.
"Páni.... to je úžasné." povedala s úsmevom a ja som sa imaginárne musel pobúchať po pleci za to aký dobrý nápad som mal. Proste EgoUp.
" Čo si prajete?" spýtal sa nás čašník.
" Cézar šalát." povedala Caroline.
" Tak isto." povedal som a čašník odišiel vybaviť našu objednávku.
Na chvíľu sme sa zapozerali navzájom do očí, potom sme sa začali rozprávať, smiala sa. Milujem jej smiech, o dôvod viac, keď ten smiech jej spôsobím ja.
" Takže...... povedz mi čo sa bude diať, keď sa prestaneme schovávať?" spýtal som sa jej, pretože aj keď sme spolu kvôli okolnostiam som za to rád, pretože môžem byť s ňou.
"Neviem.... predtým som chcela chodiť na výšku, ale teraz keď som sa stala upírkou išla som na vysokú školu len kvôli mojej mamke a kvôli Elene a Bonnie, už sme mali všetko naplánované ako si vyzdobíme izbu a tak....... Na začiatku roka som tam bola len kvôli Bonnie, cítila sa sama a ja som si nevedela predstaviť ako by reagovala na tvoju sestru, teraz sú priateľky. Nemusím sa teraz s tým trápiť...." povedala a ja som si len pomyslel, že ju musím zastaviť, keď bude chcieť odísť.
" Čo budeš robiť po výške?" spýtal som sa a snažil som sa schovať obavu z premýšľania o to, že odíde a ja už by som ju nikdy nevidel.
" Ja neviem. Vieš jedného dňa mi jeden človek povedal, že ma čaká celý svet, veľké mestá, umenie, kultúra, jedlo, pláže...... Myslím, že by som mala dať na jeho radu a ísť cestovať." povedala a uškrnula sa. Zasmial som sa, keď som počul ako ma cituje.
Zvyšok večera sme sa len rozprávali. Prinútila ma, aby som jej rozprával príbehy z obdobia, keď som bol ešte človekom. Pozorne ma počúvala s úsmevom na tvári.
Než som sa nazdal boli sme doma.
"Ďakujem za večeru....." povedala s červenými lícami. Potom ma pobozkala a ruky si obmotala okolo môjho krku, aby si ma pritiahla k sebe bližšie, aby mohla bozk prehĺbiť. Po bozku sme si čelá opreli o seba a Caroline prelomila to príjemné ticho medzi nami " Radšej idem spať."
YOU ARE READING
Potrebujem ťa (I Need You)
FanfictionKlaroline príbeh* Tento príbeh patrí @klaroline-4ever ! Snažila som sa ho len preložiť, je to môj prvý preložený príbeh takže kľudne mi píšte ak som niečo zle napísala.
