Potrebujem ťa (I Need You)

19. Hluk

Pohľad Caroline

Vošla som do mojej izby a začala som si imaginárne trieskať hlavu o stenu za to čo som mu povedala 'Že radšej idem spať? Do pekla čo som to ja povedala? ' chcela som byť s ním, ale radšej som utiekla

Zostala som ležať na posteli a rozmýšľala som o Niklausovi Mikaelsonovi.

Klausov pohľad

Povedala, že ide spať a odišla do svojej izby.

Ľutovala to čo sa stalo? Nie. Nemôžem takto premýšľať. Ja som Niklaus Mikaelson, jeden z najmocnejších nadprirodzených bytostí, ktoré chodia po planéte.

Ale Caroline je najkrajšia, najmúdrejšia a najsilnejšia žena, ktorú som kedy stretol..... Bože! Už rozprávam ako zamilovaný tínedžer.

Vošiel som do mojej izby, že idem spať, ale jediné čo som vedel bolo premýšľať o Caroline a tom čo ku mne cíti.

Pohľad Caroline

Počula som ako Klaus odišiel do svojej izby a ja som pokračovala v premýšľaní nad ním. Teraz boli 2 hodiny ráno a z vonku som započula hluk, rozhodla som sa ísť pozrieť na to, že čo sa deje. Schovala som si do mikiny nejaké kolíky a zobrala som si so sebou ešte luk a šípy.

Kráčala som pomaly, aby ma nikto nepočul, otvárala som dvere, keď som započula nejaké rýchle kroky. Rýchlo som sa otočila a za sebou som videla Klausa.

" Láska čo sa....." zmätene sa spýtal a ja som k nemu rýchlo pribehla a rukou som mu zakryla tie jeho prekrásne pery, aby už nič nepovedal.

"Niečo som počula." zašepkala som, aby ma počul iba on. Potom som mu podala kôl a pokračovala som v chôdzi.

Teraz som bola vonku a snažila som sa či niečo nezapočujem.

"Caroline nič nepočujem. Možno to bolo to, čo si počula." povedal, keď sa ma snažil upokojiť. Prikývla som, otočili sme sa a vybrali sme sa naspäť do domu.

Zacítila som obrovskú bolesť v bruchu. Pozrela som sa naň a uvidela som v ňom drevený kolík. Padla som na kolená od bolesti. Klaus sa na mňa pozrel s ustaraným pohľadom a ja som mu venovala malý úsmev, aby som mu dala znamenie, že som v pohode a potom som si vybrala kôl z brucha.

" Kde do pekla si!" skríkol Klaus.

" Ukáž sa ty zbabelec!" povedala som a o stotinu na to som bola pritlačená o stenu, keď ma Mikael držal za krk.

"Čo si práve povedala?"

" Zbabelec. Si netvor a zbabelec. Mimochodom, nebojím sa ťa." povedala som a vrazila som mu kôl do žalúdka.

" Vieš, že toto mi nič neurobí?" povedal Mikael, keď zo seba vytiahol kôl.

"Viem." povedala som a zlomila som mu väzy.

" Čo s ním teraz plánuješ?" spýtal sa ma Klaus.

"Zoberme ho dole a mučme ho." povedala som so zlým úškrnom, ktorý mi Klaus opätoval.

" Dobre. Pomôžem ti." povedal Klaus a s jeho pomocou sme zobrali Mikaela do suterénu, priviazali sme ho s reťazami a čakali sme kým sa zobudí.

" Si v poriadku láska?"

"Teraz, keď ho máme a môžeme ho mučiť tak aj áno." povedala som s úsmevom.

" Naozaj si nechceš dať nejakú krv, aby ti zahojila rany?" spýtal sa ma Klaus znepokojene.

"Som v poriadku." povedala som s úsmevom, Klaus sa na mňa tiež usmial. Pozerali sme si navzájom do očí, kým nás nevyrušilo Mikaelove stonanie.

" Vitaj späť Mikael." povedala som s úškrnom.

"Čo ste urobili?" spýtal sa Mikael s pohľadom upretým na reťaze a snažil sa oslobodiť, neúspešne.