Klausov pohľad
Zobudil som sa v bare s Caroline po boku. Ona mala okolo mňa obmotanú ruku a ja okolo nej. Nemohol som si pomôcť, ale musel som sa usmiať. Nikde som nevidel Stefana s mojou sestrou, tak som sa rozhodol zostať na mieste a pozeral som sa na Caroline ako spí. O pár minút som cítil ako sa Caroline pohla, jej hlava spočívala na mojom hrudníku, keď ju zodvihla, uvidela mňa.
" Och, prepáč." povedala zahanbene a na jej tvári som si všimol menší rumenec.
" To je v poriadku láska."
" Idem do kuchyne a urobím nejaké palacinky." povedala a ja som prikývol.
Išli sme do kuchyne, sadol som si na stoličku a ja som ju sledoval ako varí. Vyzerala tak nádherne, snažil som sa zapamätať každý jej pohyb, mohol by som ju potom nakresliť. Ona je taká nádherná.
"Prečo sa na mňa tak pozeráš?" spýtala sa ma, keď pripravovala raňajky.
" Ako sa pozerám?" spýtal som sa jej a ona sa na mňa pozrela " Len si užívam, keď ťa vidím variť, ale .......nabudúce pripravujem raňajky ja."
Pohľad Caroline
"Len si užívam, keď ťa vidím variť, ale .......nabudúce pripravujem raňajky ja." povedal s úsmevom, ktorý som mu opätovala.
" Dobre. Raňajky sú pripravené!" povedala som nadšene.
" Mňam! Sú naozaj výborné!" povedal Klaus s úžasom a ja som sa na ňom zasmiala.
" Ďakujem." povedala som a vrátili sme sa k jedlu.
" Nikdy si mi to nepovedala...." prelomil Klaus to ticho čo medzi nami panovala počas raňajok.
" Povedala ti čo?" spýtala som sa zmätene.
" Aké sú tvoje nádeje a sny..." povedal a tým ma prinútil spomenúť si na deň, keď sme sa spoznali.
" No dúfam, že nájdem nejaké sny, aby som ti ich nabudúce mohla opísať....." povedala som s malým úsmevom.
" Aké boli tvoje sny?" spýtal sa ma.
" Budeš si myslieť, že je to hlúposť..." povedala som a pozrela som sa na moje palacinky.
" Sľubujem, nikdy by som ti nepovedal, že tvoje sny sú hlúposť." povedal a ja som sa pozrela do jeho očí s farbou oceánu.
" Dobre. Moje sny boli: nájsť osobu, ktorá je mojou spriaznenou dušou, toho, ktorý so mnou musí byť do konca života, oženiť sa, mať so mnou deti, zostarnúť so mnou, vedieť že so mnou chce byť do konca môjho života." povedala som s úsmevom a potom som pokračovala " Ale ja som upír takže by sa to nikdy nestalo."
" Možno nie časť starnutia, ale zvyšok urobiť môžeš. Môžeš sa stať matkou, môžeš si adoptovať dieťa....." povedal s malým úsmevom, ktorým mi dával nádej.
" Áno, ale vystavila by som svoje dieťa nebezpečenstvu, pretože by sa raz muselo zapojiť do nadprirodzených vecí alebo by poznal ľudí, ktorí sú nadprirodzený, náš život je vždy v ohrození....." povedala som smutne s pohľadom upreným do neba a Klaus ma objal.
Išli sme do mojej izby, poďakovala som mu, že mi robil spoločnosť, potom som sa osprchovala a odišla som na hodiny.
YOU ARE READING
Potrebujem ťa (I Need You)
FanfictionKlaroline príbeh* Tento príbeh patrí @klaroline-4ever ! Snažila som sa ho len preložiť, je to môj prvý preložený príbeh takže kľudne mi píšte ak som niečo zle napísala.
