Klausov pohľad
Nastúpili sme do jej auta, išla naozaj rýchlo. O pár hodín sme boli na chate.
" Ja viem, že je to malé, ale chvíľu tu môžeme žiť...." povedala a potom vstúpila do chaty, bola vyrobená z dreva a bola malá, ale útulná. Páčilo sa mi tu.
Sadnem si na gauč a začal som rozmýšľať nad tým čo povedala Caroline o mne Mikaelovi. Ako vo mne videla ľudskosť, ako mi odpustila aj po tom všetkom a hlavne ako sa cítila sama a nemilovaná, a že ma miluje.
" Klaus idem do postele. Ak budeš chcieť krv tak je v ľadničke, ktorá je dole. " povedala a tak prerušila tok mojich myšlienok.
" Caroline?" zavolal som na ňu, keď vstávala.
" Áno?" povedala a pozrela sa na mňa.
" Prepáč, že som ťa dostal do problémov." povedal som, chcel som sa jej spýtať aj na to čo sa stalo, ale nemal som pocit, že by bola pripravená na tento rozhovor.
" To je v poriadku." povedala som slabým úsmevom, potom mi povedala, že kde je moja izba a sama odišla do svojej.
Pohľad Caroline
Nemôžem spať, stále myslím na to čo sa stalo v bare a ako som sa priznala, že milujem Klausa. Rozhodla som sa ísť do kuchyne pre pohár krvi. Pila som svoj vak na krv, keď som začula zvuk, inštinktívne som chytila do ruky netopiera a rozkričala som sa, pretože som videla nejaký obrys postavy ako sa ku mne približoval. (prekladateľka: sama tomu nechápem....)
" Caroline upokoj sa. To som len ja....." povedal Klaus s rukami vo vzduchu, že sa vzdáva.
" Chvalabohu! Neopováž sa ma ešte raz tak vystrašiť." varovala som ho s rukami na srdci a snažila som sa upokojiť.
" Prepáč, ale prečo si chcela použiť netopiera?" spýtal sa ma s úškrnom.
" Čo? Predtým som bola človek a chránila som sa tým netopierom..." povedala som a videla som ako sa Klaus usmial " Drž hubu!"
" Dobre." povedal s úsmevom a ja som mu úsmev opätovala.
" Čo tu robíš?" spýtal som sa ho.
" Nemôžem spať. Ty?"
" To isté."
" Caroline, nemala by si tu byť so mnou......Ak nás Mikael nájde...."
" Klaus, ja ťa neopustím." povedala som mu, pozrela som sa mu hlboko do očí a priblížila som sa k nemu " Neopúšťam ľudí, na ktorých mi záleží."
"Caroline, je to nebezpečné."
" Ja budem v pohode, len mi sľúb, že nebudeš chcieť odo mňa, aby som odišla." povedala som mu pri pohľade do jeho očí.
"Sľubujem." povedal mi pri pohľade do jeho očí.
" Radšej idem...." povedala som a pozrela som sa do zeme.
" Dobrú noc." povedal a mňa to donútilo, aby som sa naňho pozrela. Na tvári mu žiaril malý úsmev.
"Dobrú noc."
YOU ARE READING
Potrebujem ťa (I Need You)
FanfictionKlaroline príbeh* Tento príbeh patrí @klaroline-4ever ! Snažila som sa ho len preložiť, je to môj prvý preložený príbeh takže kľudne mi píšte ak som niečo zle napísala.
