Potrebujem ťa (I Need You)

20. Zabitie Mikaela

Klausov pohľad

Konečne po tak dlhej dobre som voľný od prenasledovania Mikaelom! Konečne nemusím žiť v strachu! Už nebudem musieť so súrodencami pred ním utekať.

" Klaus?" povedala Caroline a vďaka tomu ma vytrhla z mojich myšlienok, pozrel som sa na ňu, aby vedela, že má moju plnú pozornosť. " Chceš vyznamenanie?"

" Rád by som." povedal som s úškrnom a potom som prišiel k Mikaelovi a začal som ho biť.

" Povedala si, že som zbabelec, ale jediný kto je tu zbabelec je tento bastard." povedal Mikael a mňa naštval a Caroline ho skoro trafila do srdca.

" Zase o ňom tak rozprávaš. Kráčaš po tenkom ľade a ja nemienim byť vďaka tomu nežná." povedala Caroline naštvane.

" Ako je možné, že ho miluješ tak veľmi, že nevidíš aké monštrum Klaus je." povedal Mikael a ja som bojoval so slzami, aby nevidel ako ma ranil. Caroline si to nevšimla, ale pár krát ho ešte bodla.

"Caroline mohol by som s tebou hovoriť o samote?" spýtal som sa jej.

" Dobre. Nechám ťa chvíľu odpočívať, ale nie nadlho." varovala Caroline Mikaelovi a odišla so mnou do obývačky.

" O čom si sa so mnou chcel rozprávať?" spýtala sa ma Caroline.

"Chcel som sa ťa opýtať, že čo to robíš? Viem, že nie si za mučenie ostatných."

" No, pri Mikaelovi urobím výnimku." povedala nahnevane.

" Prečo?" spýtal som sa jej.

" Prečo? Možno preto, že viem ako sa k tebe choval, keď si bol ešte chlapec. Možno..." chcela ešte pokračovať, ale prerušil som ju.

" Prečo ti tak záleží na tom, že čo mi urobil?" spýtal som sa jej.

"Pretože ťa milujem okej? Pretože si ťa viem predstaviť aký si bol vtedy zranený. Pretože si najdôležitejšou osobou v mojom živote a ja ťa nemôžem stratiť.......... Potrebujem ťa vo svojom živote." dopovedala a sklonila hlavu k zemi. Chytil som ju za bradu, aby som jej mohol hlavu zodvihnúť a pobozkal som ju.

"Tiež ťa milujem." povedal som, keď som prerušil bozk a ona sa usmiala " nestratíš ma." hneď ma pobozkala a ja som jej bozk opätoval.

"Klaus?" povedala medzi bozkami.

" No," zamrmlal som jej do pier. Jediné čo som chcel bol jej dotyk a hlavne jej pery na mojich. Nič iné som v tom momente nepotreboval.

"Vrátime sa kým tu nikto nie je?" prinútila ma vrátiť sa späť do reality.

" Máš pravdu..." povedal som vážne.

" Klaus ideš...?" spýtala sa Caroline a ja som prikývol. "Neboj sa budem vedľa teba, aby som ťa podporila."

" To je problém, chcel by som tam byť sám..." povedal som.

"Si si istý?" spýtala sa a ja som ju pobozkal, ona po chvíli prerušila bozk a povedala " Veľa šťastia."

Vrátil som sa do suterénu s kolíkom z bieleho dubu v ruke, ale s rukami za chrbtom, aby ho nevidel.

" Tak bastard prišiel za mužom, ktorý ho vychoval..." povedal Mikael.

"To sú tvoje posledné slová?"

" Nie. Moje posledné slová sú 'Si len zbabelec a malý chlapec, ktorý potrebuje ostatných, aby ho ochraňovali. Pretože sa nevie ochrániť sám a vďaka tomu skončíš úplne sám.'...." povedal a ja som ho prebodol kolom z bieleho duba. Zostal som tam, kým som ho videl ako horí a potom som z tade vypadol.

" Hotovo." povedal som bez akejkoľvek emócie. Caroline ma objala, ako keby vedela čo cítim.

"Neviem si predstaviť, aké to muselo byť pre teba ťažké, ale musíš vedieť, že som tu vždy pre teba." povedala mi a venovala mi malý úsmev.

" Milujem ťa najviac na svete Caroline Forbsová." povedal som a ruky som jej obmotal okolo pása.

" Milujem ťa Niklaus Mikaelson." povedala s úsmevom a pobozkala ma.