chapter 11.

16 1 0
                                    

"JACK!JACK!AVERY!"prišla som domov. Asi sa mi podarilo dať Gabbie a jacka dokopy. Kde len môže byť?

"Čo kričíš malá spí"

"Aha prepáč. Mám pre teba odkaz od Gabbie"povedala som a podala obálku

"Aha dobre ďakujem"všimla som si že bol iný ako kedysi. Vôbec sa neusmieval. Tentokrát bol smutný.

"Jack?"

"Áno?"

"Deje sa niečo?"pozrel do zeme. Všimla som si že mu vyšla slza. On plače?

"Nie nič nerieš to"

"Ty plačeš?"

"Nie neplačem"a utrel si slzu. Ja viem poznáme sa síce krátko ale už viem rozoznať keď sa niečo deje.

"Plačeš. Je niečo s malou?"

"Nie Lav je v poriadku len......."

"Len?"z ničoho nič ma objal. Potom sa rozplakal ešte viac. Preboha čo sa deje?

"Choď za chalanmi oni ti to povedia"povedal a odišiel s plačom preč. Ja som prišla k chalanom do štúdia.

"Chalani čo sa deje?"každý stíchol. Čo je toto?

"Môže mi niekto povedať čo sa deje alebo som zas medzi poslednými?"

"Zach choď ty"povedal Daniel

"Prečo ja?"

"Lebo je to tvoja frajerka a pochopí ťa viac"postavil sa a prišiel ku mne. Chytil ma za ruky.

"Čo sa deje?prečo mi nikto nechce nič  povedať?"

"Zlatko fakt prepáč ale inak sa nedalo"

"Čo?čo sa nedalo?"

"Odchádzame"keď to dopovedal myslela som si že si robí srandu. Robil by si srandu keď si videla že Jack plakal?máš pravdu asi to nie je sranda.

"Kam?kedy?na ako dlho?"

"Jessie fakt prepáč ale nič sa nedalo robiť"povedal Daniel smutne. Nevadí.

"Nevadí ja sa na teba nehnevám"a objala som ho. Čo len budem robiť?

"A kam idete?"

"Do Kanady"

"Na ako dlho?"

"1 až 2 týždne"

"Čo?to si zo mňa strieľate?ja mám za týždeň maturovať a vy so mnou nebudete v môj veľký deň?chcela som tam aspoň jacka alebo Zacha a tešila som sa aj na ostatných ale nakoniec tam nebude ani jeden"a rozplakala som sa. 2 týždne bez jacka,Zacha a chalanov?to nedám.

"Mrzí ma to"povedal Daniel

"To nič nejak si poradím. Idem si vyložiť veci"vzala som tašku v ktorej som mala šaty na maturák a šla som do izby. Keď som ich dávala vonku plakala som pritom. Nemám tu čo robiť. Asi sa na tie dva týždne odsťahujem späť do Londýna. Veď aj tu máš rodinu čo si zabudla?to síce áno ale mama sa na mňa možno stále hnevá.

"Neplač"ozvalo sa. Keď som sa otočila stál tam Zach. Panna Mária Podsrbenská infarkt lapím😂😂😂😂.

"Budem sa snažiť aj keď to bude ťažké"

"Ani nevieš ako a tie dva týždne ubehnú ako voda"

"Bez vás to nebude ono. Nemôžeš ostať?"

"Kiežby ale nedá sa to"

"Škoda"

"Ale mám pre teba prekvapenie"

Stratená Sestra (Zach Herron)Hikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin