Zakázaný Románik

ᴘʀᴠᴀ́ ᴋᴀᴘɪᴛᴏʟᴀ

ʟᴇʏʟᴀ

V hlave mi ide myšlienka na novú farbu mojich vlasov. Otec by boli úplne proti preto by som chcela aby sa to dozvedel až keď ich už budem mať prefarbené. Keď už som nemala možnosť vybrať si či sa chcem presťahovať a odísť od mami, vybrať farbu na moje nové vlasy právo mám.

Je to už pól roka odkedy sa naši rozviedli ale štyri mesiace odkedy má otec novú manželku. Tiež to aj bol dôvod rozvodu. Mama ten fakt o jeho novej manželke nezvládla a začala piť veľa alkoholu preto ma má aj na starosti otec. Vyhral súd a dostal ma do opatrovníctva.

Nepripisujem vinu ani jednému.

Teda vlastne, pripisujem ju obom. No z väčšej časti to je otcova vina. Zasnúbil sa s inou ženou ešte v dobe keď bol ženatý s mojou matkou. No matka to však mala čakať.

Myslím tým, veď celý život spával aj s inými ženami-dialo sa to už od doby kedy som mala päť-mala si byť viac než istá že jedného dňa si jednu z nich bude chcieť znovu zobrať.

V tom momente som si spomenula na deň kedy som si vlastne uvedomila čo sa deje. Teda, vtedy som to ešte nevedela ale ten obraz mám pred očami od tej doby.

Mamina bola na nejakej vernisáži a ja som zostala s otcom doma sama. Mala som päť a bolo mi celú noc zle. Prišla som dole za otcom v nádeji že by mi mohol pomôcť.

To bolo prvý krát kedy som ho videla mať sex s inou ženou. Samozrejme, v tej dobe mi povedal aby som išla hore a že za chvíľu bude pri mne. Doteraz v ušiach občas počujem tie dve vety ktoré mi zmenili život.

'Choď hore, Leyla. Ja sa tu postarám o túto milú dámu a prídem hneď za tebou.' bolo mi zle. Síce som mala len päť rokov no nebola som hlúpa. Vedela som že to nie je moja maminka a že môj otecko je pri tej pani až príliš blízko. No aj napriek tomu som ho poslúchla. Tak ako vždy.

Teda až do kým som nemala jedenásť. Vtedy som si začala robiť čokoľvek čo som len chcela. A bolo mi to jedno.

Čiže keď si to tak vezme, je to otcova vina. No ani mamina nebola svätá. Tým myslím, ona veľmi dobre vedela čo otec robí a zjavne mu to tolerovala. Občas som mala pocit že aj ona má niekoho iného no keď jej v tú noc prišli papiere na rozvod úplne sa zrútila. Bolo pár vecí ktorým som nerozumela ani v takomto vysokom veku.

O vzťahu mojich rodičov ani len nehovorím.

Myšlienky na otcov sex s inými ženami som hneď striasla a začala sa sústrediť na súrodenca, nevlastného brata ktorý je odo mňa starší len o dva roky. Ešte som ho nevidela, popravde, dnes to bude po prvý krát čo uvidím otcovu novú rodinu. Preto bolo fajn myslieť na to ako to všetko prebehne.

Nie som s toho trikrát nadšená ale ako mi otec vyhadzuje na oči ~Je to jeho rozhodnutie, je teraz štátny a náš vzťah sa vôbec nebude meniť~ pravdu povediac, ani doteraz sme nemali najlepší vzťah.

Otec je šéf firmy, jeho vlastnej firmy ktorú založil rok pred mojím narodenín. Mama bola maliarka a preto vôbec nechápem ako sa tí dvaja mohli dať do kopy. Mama ako umelkyňa žila život ktorý mal pre ňu milión ciest a otec akoby narodený iba pre manažérovanie jeho firmy.

Pred firmou si robí dobre meno ale v súkromnom živote to je riadne hovädo. A to som ho ešte pekne nazvala. Pri našom poslednom rozhovor s mamou-kde sa mi snažil vysvetliť prečo sa musím odsťahovať-spýtala som sa ho či mamu vôbec miloval. Jeho odpoveď bola takáto, a to citujem jeho slová ~S tvojou mamou nás nič nespája a ani nikdy nespájalo, zobral som si ju pretože bola tehotná a nemohol som si urobiť zlé meno. Keď si sa narodila s tvojou mamou som bol iba pre sex a pretože som sa nemohol rozviesť tak skoro, uškodilo by to mojej firme~ nevie používať filter, a to ani pred svojou vlastnou dcérou.

A kto si už v tejto dobe berie niekoho len pre dobré meno? Veď nie sme v osemdesiatych rokoch.

Môj otec nie je úplne príklad muža ktorý by mal byť otcom. Aj to dáva zmysel, on nikdy nechcel byť jedným. Jeho nová manžela je oveľa mladšia než mama, a keď som si to tak v duchu počítala, toho jej syna mohla mať v mojom veku.

Zrazu mi prišlo zle ešte viac, na nič som nemala náladu, celú cestu v aute som už len pozerala von oknom a nechala svoje myšlienky niekde ďaleko.

Bude to bezpečnejšie ak prestanem myslieť a jednoducho sa na momentík uvoľním.

Cez slúchadlá som počúvala svoje pesničky, All of me, od John-a Legend-a už nejakú dobu patrí do skupiny pesničiek ktoré počúvam keď sa mi chce plakať, tak prečo si ju nepustiť teraz? Veď som aj tak jednoducho hotová. A popravde, mi to je jedno.

Opúšťala som nielen mamu ale aj môj celý život, mojich priateľov, spolužiakov, školu... Opúšťala som všetko čo som tak milovala.

Čudovala som sa že otec vôbec bojoval o moju starostlivosť. Nikdy mi totižto nedal najavo že ma milujem. Tak ako to nikdy nedal najavo ani mame.

Vedel vôbec aké to je milovať alebo byť milovaný?

Áno, bolo mi jasné že zakaždým keď som ho našla venovať mi chvíľu pozornosti, bolo to okolo jeho kolegov a že mu ide iba o meno svojej spoločnosti ale aj tak. V duchu som sa snažila presvedčiť samú seba že by tu toho mohlo byť viac.

Potrebovala som aby tu za tým bolo viac.

Potrebovala som aby ma môj vlastný otec mala aspoň trošku rád.

A síce som to nedávala ani ja najavo-a svojou tvrdohlavosťou som to len dokazovala-záležalo mi na mojich rodičoch. Veď predsa, kvôli ním som tu, nie?

No pokiaľ by som nad tým premýšľala ešte viac, dostala by som sa znovu na začiatok.

Veď som tu teoreticky vôbec nemala byť!

Potrebovala som si vypnúť mozog. Potrebovala som zatvoriť dvere aj okná pre všetky myšlienky prúdiace v mojej hlave. Potrebovala som nájsť pokoj a ukľudniť samú seba a tak mi nezostávalo nič iné než zavrieť oči a prinútiť sa zaspať.

A tak sa aj stalo. Podarilo sa mi zadriemať v nádeji že upadnem do sveta kde nie sú žiadne problémy, kde by bolo všetko dokonalé-môjho rozprávkového raja.

____

Ľudkovia, choďte očekovať môj ig pre wattpad! Volám sa tam @danielle_tris_ a budem tam zverejňovať rôzne informácie. Dúfam že sa vám príbeh bude páčiť a rozhodne si ho užite.

D. T.

XX