Náš vzťah sa vyvíjal lepšie než som očakávala. S nevlastným bratom som si rozumela. A rozumeli sme si viac než dobre. Všetko ale skomplikuje jeden večer keď naši rodičia pôjdu na konferenciu a my ostaneme sami. Tento Románik si nemôžeme predsa dovol...
ᴅᴀɴɪᴇʟ Ráno som sa zabudli tak ako každý iný pondelok na budík ktorý som ešte tri krát preložil no napokon som bol nútený vstávať.
Prešiel som do kúpeľne a opláchol si tvár, vyčistil si zuby a skočil sa osprchovať. Potom som sa vrátil naspäť do izby a v uteráku obtočenom okolo pásu som stál pred skriňou.
„Mám ti vraj odkázať že..." zrazu sa ozvalo od dverí do kúpeľne. Vetu neodpovedala a len sa na mňa chvíľu pozerala.
„Prepáč, mala som klopať. Neviem prečo som neklopla. Sila zvyku, pravdepodobne pre to že som celý život bola v dome jediná." Leyla spustila hŕstku nepotrebných viet a zároveň svoj pohľad venovala stropu.
Aké rozkošné!
„To je v poriadku, chcela si mi niečo povedať?" na tvári sa mi zjavil malý provokatívny úsmev no bol som rád že ho nezbadala.
„Emh, jasné sorry. Tvoja mama chce aby si mi ukázal cestu do školy." znovu sa na mňa pozrela no to už som si na telo navliekal tričko.
„Daj mi pár minút, pôjdem s tebou, cestu máme totižto spoločnú." hlesol som a ona prikývla, otočila sa a odišla.
Obliekol som si jeden z mojich obľúbených outfitov a zbalil si veci do školy.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Môžem milovať angličtinu, študovať ju, no nikdy som nepovedal že som jeden s šprtov ktorý nemajú žiaden život.
Dalo by sa povedať že som presný opak.
Viem sa a rád sa zabávam. Nekašlem na školu ale zároveň nie som žiaden baflo.
Baví ma čítať staršie diela pretože sú často ťažké na pochopenie. Dnešné knihy sú písané tak aby im každý pochopil.
Keď máte nejaké staršie dielo, len málokto to pochopí.
Nieto to ovláda a všetky slová mu dávajú zmysel, nieto strávi hodiny opakovaným čítania tých istých strán len aby to pochopil.
Ja som ten prvý typ a práve preto ma to tak baví. Vidím v tom zmysel aj keď je ťažko nejaký nájsť.
ʟᴇʏʟᴀ „Povedal si pár minút!" netrpezlivo som naňho čakala vo vchodových dverách.
„Presne, pár minút. Som tu na čas." pomaly si kráčal dole schodmi akoby mal všetok čas sveta.
„Prídeme neskoro." skontrolovala som hodiny na mobile.
„Nevedel som že si tak viazaná k školskej dochádzke." už som mala po krk tých jeho primitívnych hlášok
„Vyzerám snáď že mi na tom nejako extra záleží?" rukami som urobila gesto aby si ma premeral.
